Lady Macbeth del Distrito de Mtsensk      

Dmitri Shostakovich (San Petersburgo 1906 - Moscú 1975) ganó fama mundial como compositor con su Primera Sinfonía (1924 - 1925), posteriormente alcanzó la gloria nacional con dos de sus óperas La Nariz (Nos) y Lady Macbeth del Distrito de Mtsensk (Ledi Makbet Mzenskogo ujesda). En el año 1936 recibió el calificativo de "enemigo del pueblo" por parte del poder stalinista y a punto estuvo de ser fusilado como tantos otros insignes artistas rusos de la época, aunque finalmente fue absuelto.

El libreto de Lady Macbeth es obra del propio compositor y Alexander Preiss, según la obra homónima de Nikolai Leskov, y en él, Lady Macbeth, no se mueve por ambición como en el originalde Shakespeare, sino por la pasión amorosa.

El estreno tuvo lugar el 22 de enero de 1934 en el Teatro Mali de Leningrado.

Personajes

BORÍS

ZINOVI

KATERINA

SERGUEI

AXINIA

POPE

SONIETKA

TRABAJADOR

PRESO

SARGENTO

Rico Comerciante y Hacendado

Hijo de Borís

Esposa de Zinovi

Amante de Katerina

Cocinera

Sacerdote Ortodoxo

Presa

Trabajador de Boris

Preso

Jefe de Policía

Bajo

Tenor

Soprano

Tenor

Soprano

Bajo

Contralto

Tenor

Bajo

Barítono

La acción se desarrolla en una remota hacienda de Rusia, a mediados del siglo XIX.

PERVOYE DEYSTVIYE


Kartina Pervaya




KATERINA
Ah, ni spítsya ból'še,
papróbuyu.



Nyet, ni spítsya.
Panyátna, noc spalá fstála,
cáyu s mújem napílas.
Apyát liegla.
Vied délot bolše niéciva.
O, boje moy,
kakáya skúka!
V diévkah lucše býla,
khot i bédno jili,
no svaboda bylá.
A tepér'... taská,
khot viéšaisia.
Ya kupciha,
Suprúga imienitava kuptzá
Zinóviya Barisovica Izmáilova.
Muravéi taskáit salominku
karóva dayót maloko,
batrakí krupcátku ssypáyut,
tolka mnie adnóy
délot niéciva,
tolka Ya adná taskúyu,
totlka mnie adnoi sviet nie mil,
kupcihe.



BORIS
Gripki sivodnia búdut?

KATERINA
Búdut.

BORIS
Búdut?
Smotri, Ya ocin lyublyu gripkí
do s kašitzei, s kašitzei.

KATERINA
Svietit li solntze.
Ili grazá bušúit.
Mnie tepér' vsio ravnó. Ah!

BORIS
Civo paioš, délo tebé
drugova nyet?

KATERINA
A što dielat?

BORIS
I zacém tebya my
vziali v dom takúyu.
Gavaril Ya sýnu,
nie jinis na Katirinie,
ni paslúšalsia.
Harašá jiná Piátyi got zámujiem
a ribionacka iešio ni radilá!

KATERINA
Nie moyá viná, nie moyá viná...

BORIS
Što?
C'yaje?

KATERINA
Ni mojit Zinoviy Barisavic
palajit v nutro moyó rebyónocka!

BORIS
Vot kak!
Vsio at báby zavísit!
Kakáya bába popadyótsya,
lyubíla p ivo
krašivaia bába,
laskála by,
i ribionaciek vmik by radílsia by.
A ty, kak rýba kholódnaya,
nie staráišsia láski dabitsia.
Nyet u nas nasliédnika kapitálu,
i kupétceskomu slávnamu imieni.
Ráda by kakova-nibút
moladtzá pattzepit.
Da udrát s nim, nad mújem nasmekháyas.
Nyet'; šalíš, vysok zabór,
sabáki spušieny, rabótniki vierný...
i Ya vsio vrémya na cekú.
Prigatov atrávu dlya krys,
Apyát mukú vsyu poyéli.



KATERINA
Sam ty krýsa!
Tebé by atrávy étoy.




ZINOVI
(Rabotnik s mel'nicï)
Gavari!

RABOTNIK S MEL'NICÏ
Platinuta na mélnitze prarvala,
i prorva-ta takáya ogromádnaya.
Kak tepér' byt, a?

ZINOVI
A raboty kak na zlo mnoga!
Pridiotsia yékhat' samamú.

BORIS
Paiezjái!
Bez haziáiskava gláza nel'zyá.
Narot ninadiojnyi.

SLUGI
Ha, ha, ha...

BORIS
Što pierismiéivaities?
Khozyáin uyezzáyet,
a vy ni grústi,
ni taski, ni cústvuyete!

RABOTNICÏ I RABOTNIKI
Custvuyem!
Zaciem je ty uyejjáyeš, hazyáin.
Zaciem ? Zaciem?
Na kavo ty nas pakidáyeš?
Na kavo? Na kavo?
Bez khosyáina búdit ploha skúcna,
taskliva, biesrádosna,
dom bez tebya ni dom,
Rabat bez tebya ni Rabat.
Ni Rabat, ni Rabat.
Vesél'ye bez tebya
nie vesél'ye.
Vazvrašiái'sia kak mojna skarei!
Skarei!



ZINOVI
Vot, pápa, pasmatri:
novava rabótnika sivodnia nánial.

BORIS
Ládna. Ranšie gdye slujil?

SERGUEI
U Kalgánavýh.

BORIS
A za što tebya pragnáli?

ACTO PRIMERO


Escena Primera

(Casa de los Ismailov, familia de mercaderes.
Katerina recostada en una cama, bostezando.)

KATERINA
Ah, ya no puedo dormir más,
pero lo intentaré.

(Cierra los ojos y trata de dormirse)

No, no puedo dormir.
Claro, dormí toda la noche y esta mañana
me levanté para tomar el té con mi marido,
y me acosté otra vez.
Después de todo no hay otra cosa
para hacer.
¡Dios, qué aburrimiento!
Mi vida era mucho mejor
cuando era soltera.
Aunque éramos pobres,
yo, al menos, tenía libertad.
Aquí la vida es triste.
Soy la mujer de un hombre rico,
estoy casada con un famoso mercader:
Zinovi Borisovich Ismailov.
Las hormigas que arrastran sus hojas,
las vacas que producen leche,
los obreros que tamizan la harina,
todos tiene algo para hacer,
todos, menos yo.
Yo, languidezco en mi rincón.
Yo, veo al mundo gris.
Yo, la mujer del mercader.

(Entra Boris Timofeyevich)

BORIS
¿Tendremos setas para comer hoy?

KATERINA
Sí, las habrá.

BORIS
¿Las habrá?
Sabes que me gustan mucho las setas,
especialmente con puré de trigo negro.

KATERINA
Puede estar soleado,
puede llover a cántaros,
para mí, todo es igual. ¡Ay!

BORIS
¿Qué estás cantando?
¿No tienes nada que hacer?

KATERINA
¿Qué, por ejemplo?

BORIS
No deberíamos tener mujeres como tú
en nuestras casas.
Cuántas veces le habré dicho a mi hijo
que no se casara con Katerina,
pero no quiso escucharme.
¿Qué clase de mujer eres que después de
cinco años aún no pudiste darle un hijo?

KATERINA
No es mi culpa, no es mi culpa...

BORIS
¿Cómo?
¿De quién es, entonces?

KATERINA
¡Zinovi Borisovich es incapaz de engendrar
un hijo en mi vientre!

BORIS
¿Vaya, qué te parece?
¡Eso depende de la mujer!
Si él se hubiera enamorado
de una mujer que lo quisiera,
una mujer tierna, que lo hubiera acariciado,
enseguida hubiera tenido un hijo.
Pero tú, eres fría como un pez,
no buscas hacerte amar.
Nuestra fortuna sigue sin heredero
y no hay quien pueda perpetuar
el nombre glorioso de nuestros antepasados.
De buena gana te buscarías un joven
para escaparte con él y burlarte de tu marido.
Pero no lo intentes, la cerca es muy alta.
Los perros están sueltos,
los obreros son de confianza...
Y yo, estoy siempre vigilando.
Mejor, prepara el veneno para las ratas,
que otra vez se han comido toda la harina.

(Sale)

KATERINA
¡La rata eres tú!
¡Trágate el veneno!

(Prepara el veneno. Entran Zinovi, Boris,
un molinero y otros incluyendo a Serguei)

ZINOVI
(Al obrero del molino.)
¡Habla!

MOLINERO
El muro del molino ha cedido,
el hueco es enorme.
¿Qué vamos a hacer ahora, eh?

ZINOVI
¡Justamente ahora que hay tanto trabajo!
Voy a tener que ir yo mismo.

BORIS
¡Entonces, ve!
El amo tiene que ir.
No se puede confiar en los demás.

OBREROS
Ja... ja... ja...

BORIS
¿De qué os reís?
¿El amo se tiene que ir
y no sentís ni un poco de pena
o de tristeza?

MOLINERO
¡Sí lo sentimos!
¿Por qué nos deja, amo?
¿Por qué? ¿Por qué?
¿Con quién nos abandona?
¿Con quién? ¿Con quién?
¡Qué aburridos estaremos sin
nuestro amo, qué tristes!
La casa sin él no será igual.
El trabajo sin él, no será lo mismo,
no será lo mismo.
La alegría sin él,
no será alegría.
¡Vuelva lo antes que pueda!
¡Pronto!

(Zinovi señala a Serguei a Boris)

ZINOVI
Mira, papá: éste es el nuevo obrero
que contraté hoy.

BORIS
Bien. ¿Dónde trabajabas antes?

SERGUEI
Con los Kalganovich.

BORIS
¿Y por qué te despidieron?

(Entra un cochero)
KUCER
Lóšadi gatóvy.



BORIS
Nu, délot nieciva.
Prašiáysya s zenóy.

ZINOVI
(Katerina)
Prašiai, Katirina.

(Boris)

Skaji, štop slúšalas menyá.

BORIS
Kliátvu! Kliátvu!
Kliátvu s neyó vazmi,
što vérnoy tebé astánitsia!

ZINOVI
Da zaciém je?
La vied ni na dolga.

BORIS
Mála li što.
Na vsiákiy slucai'...
Malodýie jiony tavo...
"Silvuplé, randevú,
sous pravánsal..."

ZINOVI
Agá.

BORIS
Panimáiš?

ZINOVI
Agá. ...

BORIS
Kak by yeyó... tavo...
Kto-nibúd da ni tavo.

ZINOVI
Aga...

BORIS
Katirina,
Poklyanís na svyatóy ikónie,
što múju búdiš vérnoy.

KATERINA
Klianús!

BORIS
Nu, tepér' vsio.
Prašiai', Zinovyi.
S zenóy prastis.

ZINOVI
Prašiai, Katirinuška,
Prašiai!

BORIS
Nie tak!
V nógi! V nógi! Nu!
Dálnie próvody,
lišnie sliozy...
Paizjái'!



AKSINYA
(Serguei)
Civo vstál?
Civo ostanovílsya?

(Serguei ukhodit)

AKSINYA
(Katerina)
Rabotnik novyi,
dievicúr akaiányi.
Kakúyu hociš bábu,
do grihá davidiot.
Vsiem vzyal: i rostam,
ilitzom, i Krasotóyu.
On priéjdie u Kalgánavyh slojil;
s sámoy khozyáykoy spútalsya,
za to i výgnali.

BORIS
(Katerina)
Što ni plácieš?
Muj vied uiéhal.
Nu i jiná: múza pravadila,
a samá khot slezínku pralilá...

Antrakt

Kartina Vtoraya

AKSINYA
Ay! Ay! Ay!
Ay, biesstýiy, oi', ni šipli,
Ay! bolna, ai'! bolna
lš ty kuda paliés,
Bistýjiz ciort, kuda paliés,
Paršiviy ciort,
paršivy ciort, ni lies!
Ay! Svolac!
Ay! Ay!

ZADRIPPANNÏY MUZICOK
Priáma salóvuška!
A nu, pašiúpai, a nu pašiúpai,
Prijmi! lešio!
Vot tak výmia, nu i výmia,
Ay, gládkoye!
Jmi! Jmi! Jmi! Jmi!
Ha, ha, ha!...

DVORNIK
Sviniá solov'yóm zaliváyetsya.
Lovceye pochar, char!
Vot tak nos, nou i nos,
bog siemierym nyos!
Iz tako'i nojki délayut
kotliety.
Ha, ha, ha...

RABOTNIKI
Nu i golosók, nu i golosók,
Ha, ha, ha...

PRIKAZCIK
Ogo! Zíruto, zíru,
lechtchio, tak, tak!
A yešco... ho, ho, ho!...
Vot tak rúcki,
vot tak nojki.

SERGUEI
Dáyte mnie za rúcku
poderzat'sya.
Ho, ho, gládkoye, tólstoye.
Tocna krov s malakom
ei'bogu haracá.
A róza v prišiáh.
Ha, ha, ha!...

DVORNIK
Razriešitie pososát.

ZADRIPPANNÏY MUZICOK
Nu? Nu? Nu?
ha, ha, ha!...

RABOTNIKI
Ha, ha, ha!...
Nu i golosók.

AKSINYA
Ah, ty svolac,
vsya grud v sinyakákh!
Kakóy bisstýdnik,
vsyu grud isšipál.
Kakóy nasméšnik
vsyu yúbku parval.
COCHERO
Los caballos están preparados.

(Boris interrumpe la charla con Serguei)

BORIS
Bueno, ya no se puede hacer nada.
Despídete de tu mujer.

ZINOVI
(A Katerina).
Adiós, Katerina.

(A Boris)

Dile que no me desobedezca.

BORIS
¡Exígele una promesa!
¡Hazle jurar!
¡Que te haga una promesa de fidelidad!

ZINOVI
¿Y para qué?
Si no me voy por mucho tiempo.

BORIS
Nunca se sabe.
Por si acaso...
Las esposas jóvenes, ya sabes...
" S'il vous plait, rendez-vous,
sauce provenzal..."

ZINOVI
Ah, ya…

BORIS
¿Me entiendes?

ZINOVI
Ya...

BORIS
Quizás... ella...
se deje seducir por alguno...

ZINOVI
Ya...

BORIS
Katerina,
jura sobre el icono sagrado,
que vas a ser fiel a tu marido.

KATERINA
¡Lo juro!

BORIS
Bueno, ahora todo está en orden.
Adiós, Zinovi.
Despídete de tu mujer.

ZINOVI
¡Adiós, Katerinita!
¡Adiós!

BORIS
¡Así no!
¡De rodillas! ¡De rodillas! ¡Vamos!
¡Es un viaje largo,
derrama una lágrima al menos!...
¡En marcha, hijo!

(Salen todos los siervos)

AKASINIA
(A Serguei)
¿Qué haces ahí parado?
¿Qué estás esperando?

(Serguei sale)

AKASINIA
(A Katerina)
El nuevo obrero,
es un seductor empedernido.
Basta con que una mujer le guste,
que la hace pecar.
Tiene todo lo que hace falta para gustar:
es apuesto, alto, bien formado.
Antes, trabajaba con los Kalganov
y se enredó con la mujer del amo,
por eso lo despidieron.

BORIS
(A Katerina)
¿Ya no lloras más?
Tu marido se ha ido, después de todo.
¡Vaya una esposa! El marido se va,
y no derrama ni una mísera lagrimita...

Interludio.

Escena Segunda

AKASINIA
¡Ay! ¡Ay! ¡Ay!
¡Ay, basta de pellizcarme!
¡Ay, me estás lastimando!
¡Quítame las manos de encima!
¡Desvergonzado! ¡No me toques!
¡Basta, bruto!
¡Asqueroso!
¡Ay! ¡Quítame las manos de encima!
¡Ay! ¡Ay!

CAMPESINO ANDRAJOSO
¡Oh, eres como un bello ruiseñor!
¡Ven que te toco, ven!
¡Deja que te abrace! ¡Más fuerte!
¡Qué tetas! ¡Qué pechos! ¡Ay!
¡Ay, qué suaves son!
¡Más fuerte! ¡Más fuerte!
¡Ja, ja, ja!...

EL PORTERO
La cerda canta como un ruiseñor.
¡Qué nariz que tiene, qué nariz!
¡Busca y rebusca!
¡Alcanza para siete!
¡Con una pierna como ésa
se pueden hacer chuletas!
Ja, ja, ja…

LOS OBREROS
¡Qué linda voz, que linda voz!
Ja, ja, ja...

EL TENDERO
¡Oh, qué gorda es!
¡Allá, qué mollas!
Y allá también… Jo, jo, jo…
¡Qué piernas!
¡Qué brazos!

SERGUEI
Déjame tomarte un momento
por el brazo.
¡Jo, jo, qué tierno, qué gordo!
¡Qué bueno!
¡Qué entrada en carnes!
Pero esa cara... ¡de sapo!
¡Ja, ja, ja!...

EL PORTERO
¡Déjame mamar!

UN CAMPESINO ANDRAJOSO
¿Y? ¿Y? ¿Y?
¡Ja, ja, ja!...

LOS OBREROS
¡Ja, ja, ja!...
¡Qué linda voz!

AKASINIA
¡Ah, asqueroso, tengo el pecho
cubierto de cardenales!
¡Bruto desvergonzado!
Me has pellizcado todo el pecho.
Maldito cerdo,
me has hecho jirones la falda.
DVORNIK
A ty štaný nasi, Aksiúša!

PRIKAZCIK
Ha, ha, ha!...

SERGUEI
A nu, pustí.

AKSINYA
Karaúl! Zašipál! Ay!

SERGUEI
A nu! Postóy! Zadirjitie!

RABOTNIKI
Ha, ha, ha!...
Nu i golosók.
Dierjis, Aksiúška!
Lavi, Seryózka!

AKSINYA
Uymíte vy evo!

SERGUEI
A nu ! Pustí!

AKSINYA
Ay! Ay! Ay! Ay!

RABOTNIKI
Nu i golosók.

AKSINYA
Ai dagónit.

RABOTNIKI
Nzimáy! Nzimáy!

SERGUEI
Stoi', bába, stoi!

RABOTNIKI
Umoríl on nas sa smékhu.
Umoríl, umoríl.

SERGUEI
Pustí!

AKSINYA
Svolac!

RABOTNIKI
Nasmiešil on nos da smiérti,
nasmiešil, nasmiešil!

SERGUEI
Ay! Ay! Ay! Ay!...

AKSINYA
Pustí, pustí, pustí!

RABOTNIKI
Ha, ha, ha!...

(Katerina vkhodit)

ZADRIPPANNÏY MUZICOK
Bárynia!

AKSINYA
Ay!

KATERINA
(Aksinya)
Što s tobóyu?

AKSINYA
Yúbku vsyu porváli.

KATERINA
Otpustíte bábu;
rády nad báboy poizdevát'sya!

SERGUEI
Da nad kiem i smeyát'sya ta nam?

KATERINA
Što š vam bába
dlya smiéha daná, što li?

SERGUEI
A na kakóy je išio pridmiét?

AKSINYA
(Serguei)
Ah ty, svolac!

SERGUEI
Nu, nu, nu!...

KATERINA
Mnoga vy, muziki,
bié vazmiectáli;
Dúmayete, vy i silný,
Tolka vy i hrabrý,
Tolka vy i umóm vyšli?
A kak bába inóy ras
vsyu sem'yú kormit,
Ne snáieš?
A kak báby poróy
Na voyné vragov bili?
Inóy' ras báby
za muzéy da za milyh svaih
Jizn svaiú atdaváli,
a tebé vsio éta nipaciom.
Vot vazmuda pakalaciú,
što bz znal,
na što bába prigódna.

SERGUEI
A nu, pazvóltie rúku,
yésli éta viérna.



KATERINA
Bólna, pustí, kaltzó...

SERGUEI
Abrucal noye kaliécka dávit...

KATERINA
Pustí, pustí, pustí!

SERGUEI
Poterpíte išio málast.

KATERINA
Bólna, pustí!



ZADRIPPANNÏY MUZICOK
Viš ty, kak talkanúla.



SERGUEI
Priedlajiéne u menyá k vam yest'.

KATERINA
Nu?

SERGUEI
Pabarótsia s vámi.

KATERINA
Štoj, popróbuyem.

SERGUEI
Rasstupís, naród!



KATERINA
Što je ty ostanovílsya?

SERGUEI
Zabýl...
Dierjiú vas v rukáh i dúmayu...
da civó tut?
Va mnie sily mnóga!



KATERINA
Pustí, pustí, pustí!
Ah, Seriója, pustí!

(Boris vkhodit)

BORIS
Što eta?

KATERINA
Prahadila mima,
zatsepila nagóiza mišiók
upála,
On khotél padniát,
I sam upál.

ZADRIPPANNÏY MUZICOK
Ano tócna.

BORIS
(rabotniki)
Civo staitie?
Rabótat kto za vas búdiet?
Za što vam dénghi plátiat?
Tuniiádtzi, lezebóki, piánitzi!

(Serguei)

Stupái, što vstál?

(Katerina)

Gribkóf patjár.
Vot pagadi, priédit muš
vsio rasskazú.
EL PORTERO
¡Mejor bájate tú los pantalones, Aksiusa!

LOS OBREROS
¡Ja, ja, ja!...

SERGUEI
¡Dejadme a mí!

AKASINIA
¡Socorro! ¡Me pellizca! ¡Ay!

SERGUEI
¡Vamos! ¡Sujetadla!

LOS OBREROS
¡Ja, ja, ja!...
¡Qué linda voz!
¡Quédate quieta, Akasinia!
¡Agárrala, Serguei!

AKASINIA
¡Quítate de encima!

SERGUEI
¡Bueno! ¡Quieta!

AKASINIA
¡Ay! ¡Ay! ¡Ay! ¡Ay!

LOS OBREROS
¡Qué linda voz!

AKASINIA
¡Me va a agarrar!

LOS OBREROS
¡Apriétala! ¡Apriétala!

SERGUEI
¡Quieta, muchacha, quieta!

LOS OBREROS
¡Nos hace morir de risa!
¡Morir de risa!

SERGUEI
¡Quieta!

AKASINIA
¡Cerdo, bruto!

LOS OBREROS
¡Vamos a reventar de risa!
¡No podemos más!

SERGUEI
¡Ay! ¡Ay! ¡Ay! ¡Ay!...

AKASINIA
¡Déjame, déjame, déjame!

LOS OBREROS
¡Ja, ja, ja!...

(Entra Katerina)

CAMPESINO ANDRAJOSO
¡La patrona!

AKASINIA
¡Ay!

KATERINA
(A Akasinia)
¿Qué te ocurre?

AKASINIA
Me rompieron la falda en jirones.

KATERINA
¡Dejad tranquila a la pobre chica!
¿Tanto os divierte abusar de una muchacha?

SERGUEI
¿De quién otra podríamos reírnos?

KATERINA
Así que una mujer
únicamente es buena para eso, ¿no es cierto?

SERGUEI
¿Y para qué si no?...

AKASINIA
(A Serguei)
¡Eres un asqueroso!

SERGUEI
¡Vamos, vamos, vamos!

KATERINA
Los hombres, pensáis
demasiado en vosotros mismos.
Creéis que sois los más fuertes,
que sois los únicos valientes.
¿Acaso sois los únicos con cerebro?
¿No son las mujeres
las que sostienen a toda la familia?
¡Eso no lo queréis ver!
¿Y cuando las mujeres
derrotaron al enemigo en la guerra?
¿Y cuando sacrificaron sus vidas
por sus maridos o novios?
Para vosotros, eso,
no tiene ningún significado.
¡Voy a darte tu merecido
para que sepas
para qué sirve una mujer!

SERGUEI
Entonces, déjeme tomarla de la mano,
si eso es cierto...

(Katerina le da la mano. Serguei la aprieta)

KATERINA
Cuidado, me estás lastimando... El anillo....

SERGUEI
Su alianza le aprieta...

KATERINA
¡Suéltame, suéltame!

SERGUEI
Aguante un poco más de dolor.

KATERINA
¡Me lastimas, suéltame!

(Katerina empuja a Serguei, que cae al suelo)

UN CAMPESINO ANDRAJOSO
¡Eh, mirad, le ha dado un buen empujón!

(Serguei se levanta, frotándose)

SERGUEI
Tengo una proposición que hacerle.

KATERINA
¿Cuál?

SERGUEI
Una pequeña lucha. Usted contra mí.

KATERINA
Está bien, probemos.

SERGUEI
¡Vosotros, id para atrás!

(Comienzan a pelear)

KATERINA
¿Por qué te detienes?

SERGUEI
Me olvidé...
Usted estaba en mis brazos y me dije,
¿qué sentido tiene?
¡Yo soy demasiado fuerte!

(Tira a Katerina al suelo)

KATERINA
¡Suéltame, suéltame!
¡Ah, Serguei, suéltame!

(Entra Boris)

BORIS
¿Qué significa esto?

KATERINA
Pasaba por aquí,
y me tropecé con un saco...
me caí.
Él quiso ayudarme
y también cayó.

UN CAMPESINO ANDRAJOSO
Exactamente.

BORIS
(A los obreros)
¿Qué hacéis ahí parados?
¿Quién hará el trabajo en vuestro lugar?
¿Para qué os pago?
¡Vagos, perezosos, borrachos!

(A Serguei)

Fuera, ¿qué haces ahí parado?

(A Katerina)

Ve a preparar las setas.
Cuando vuelva tu marido
le contaré todo.
Antrakt

Kartina Tretya



KATERINA
Spat pará. Dien prašiól.
Sláva nie s kiem skazát mnie.
Ah, kak skúšna; skúšna mnie.
Stiény, dviéri i zamkí na
dvieriáh.

(Boris vkhodit)

BORIS
Katerina!

KATERINA
Što?

BORIS
Spat pará.

KATERINA
Rána yešió.

BORIS
Pustyakí?
Štodélot tebé?
Múza nétu,
Nié šcieva zria jiéc sviecu.

KATERINA
Ládna, lozús.

(Boris ukhodit)

Zerebyónok k kabýlke torópitsya,
kótik prósitsia k kóšiecke,
a gólub k galúbkie strimitsia,
i tólka ka mnie niktó ni spišit.
Biriózku vietier laskáyet
i tieplóm svaim gréyet solnyška.
Vsiem što nibut ulibáyetsya,
Tólka ka mnie niktó ni pridyót,
Niktó stan moy rukóy ni abnimiet,
Niktó gúby k maim nie prijmiót.
Niktó moyú béluyu grud
nie pagládit,
Niktó strástnai láskai menyá
ni istomít.
Prahódiat mai dni biesrádastnye,
Pramielkniót moyá zizn biez ulýpki.
Niktó, niktó ka mnie nie pridyót.



Kto éta, kto, kto stucit?

SERGUEI
(za scenoj, shopotom)
Ni izvóltie pugátsia, eta Ya.

KATERINA
Kto?

SERGUEI
Serguei.

KATERINA
Serguei? Zaciém?
Što tibié náda, Seriója?

SERGUEI
Diélzie yest'. Atvaritie!

KATERINA
Kakóye dielzie?

SERGUEI
Atvaritie, tagua skajú.

(Serguei vkhodit)

KATERINA
Nu, što tibié?

SERGUEI
Prišiól k vam knišku paprasit...

KATERINA
Kakúyu knišku?

SERGUEI
...pacitát.

KATERINA
Nétu ou menyá, Sierghiei',
nikakíkh knijek.
sama Ya negrámotnaya,
a mouj nie knig citáyet.

SERGUEI
Skúka odoleváyet.

KATERINA
Štoj ty ni jiénišsia?

SERGUEI
Na kom?
Khozyáyskaya doc za menyá
ni poydyót,
a prastýh mnie ní náda;
Niabrazávannost vise,
Ya cielaviek custvitielniy;
Vot i skuciáu.

KATERINA
I Ya skucaiu.

SERGUEI
Kak nie skutcát!

KATERINA
Khot by ribiónacek radilsia.

SERGUEI
Da vied i ribiónacek,
Pazvóltie mnie vam dalajit,
Tóje vied at civonibúd byváiet.
A nie sam pa siebié.
Nu, skájem, byl by u vas predmét
Sa staraný
Tak, kak vise drugíye délayut...
Da vam v vašim palajiénii
Viditsia s nim pacti nivazmójna.
Rázvie byl by on sdies,
V étam sámam dóme?
Ya, dúmayete, ni ponimáyu?
Skólka lyet u haziáiev jivú,
naglyadélsya na zénskuyu dólyu.

KATERINA
Da...
Nu što š, Serguei, uhadi.

SERGUEI
Ya poydú...

KATERINA
Prašiai.



SERGUEI
Harašó vy tagua sa mnoi
borólisya, silišia u vas...

KATERINA
Nu, štoš nipaminát...

SERGUEI
Pomíluyte,
Sámyi sciaslivyi mir v
moyéy' jizni,
Ni khotíte l' išio?

KATERINA
Nyet, što ty!
Interludio

Escena Tercera

(La alcoba de Katerina)

KATERINA
Es hora de ir a dormir. Ya es de noche.
Aquí no hay nadie con quien charlar.
¡Ah, qué aburrida estoy!
Nadie, aparte de estas paredes, estas puertas
y los cerrojos...

(Entra Boris)

BORIS
¡Katerina!

KATERINA
¿Qué?

BORIS
Es hora de ir a dormir.

KATERINA
No, aún es pronto.

BORIS
¿Entonces?
¿Tienes algo que hacer?
Tu marido no está aquí.
Estás gastando la vela para nada.

KATERINA
Bueno, me voy a acostar.

(Boris sale. Katerina se desviste)

El caballo corre para encontrar a la yegua,
el gato hace la corte a la gata,
el palomo persigue a su compañera,
pero nadie se apresura por mí.
El viento acaricia al abedul,
y el sol lo entibia con sus rayos.
Para todos, en algún lado,
hay una sonrisa.
Pero nadie vendrá por mí.
Nadie me rodeará la cintura,
nadie posará sus labios sobre los míos.
Nadie acariciará mi pecho blanco.
Nadie me agotará con sus
apasionados abrazos.
Para mí los días se suceden sin alegría.
La vida se me irá sin una sonrisa.
Nadie, nadie viene por mí.

(Se desnuda. Se oye un golpe en la puerta)

¿Quién es? ¿Quién llama?

SERGUEI
(Tras la puerta, en voz baja)
No tenga miedo, soy yo.

KATERINA
¿Quién?

SERGUEI
Serguei.

KATERINA
¿Serguei? ¿Qué haces ahí?
¿Qué quieres, Serguei?

SERGUEI
Quiero hablarle. ¡Ábrame!

KATERINA
¿De qué quieres hablarme?

SERGUEI
Ábrame y se lo diré.

(Katerina abre la puerta. Entra Serguei)

KATERINA
Bueno, ¿de qué se trata?

SERGUEI
Quiero pedirle que me preste un libro...

KATERINA
¿Qué libro?

SERGUEI
...alguno, para leer.

KATERINA
Pero Serguei, no tengo libros.
Ni yo misma sé leer,
y mi marido
tampoco lee libros.

SERGUEI
Me muero de aburrimiento.

KATERINA
¿Y por qué no te casas?

SERGUEI
¿Con quién?
Una hija de ricos no me querría,
y a mí no me gustan
las chicas simples.
No tienen educación.
Soy un hombre muy sensible,
por eso me aburro.

KATERINA
Yo también me aburro.

SERGUEI
¡Es difícil que no se aburra!

KATERINA
Si al menos tuviera un niño…

SERGUEI
Bueno, pero los niños,
si me permite que se lo diga,
los niños no caen del cielo.
No lo hace uno solo.
Si por ejemplo, usted tuviera a alguien,
como tienen todas las mujeres...
Pero usted, en la posición en que está,
será imposible que lo encuentre.
A menos que sea aquí,
en esta casa.
¿Cree que no entiendo?
Yo estuve mucho tiempo
trabajando para los patrones
y aprendí bastante de la vida de sus mujeres.

KATERINA
Sí...
Bueno, Serguei, ahora vete.

SERGUEI
Me voy...

KATERINA
Adiós.

(Serguei no se va)

SERGUEI
Tuvimos una buena pelea antes,
usted. es muy fuerte...

KATERINA
Bueno, no tiene importancia...

SERGUEI
Le pido disculpas,
Para mí, fue el mejor momento
de mi vida.
¿No quiere que empecemos otra vez?

KATERINA
¡Por supuesto que no!
SERGUEI
A to shvátimsia.



KATERINA
Pustí, Serguei, pustí!
Što ty výdumal? Pustí!
Pridyót sviókar.
Mojiet uvidet...
Pustí, Serguei!

SERGUEI
Ya vsiótaki silniei.

KATERINA
Serguei, nie nada.
Što ty?
Ya boyús'.

SERGUEI
Jizn moyá!

KATERINA
Što ty déloieš?
Milyi, pustí,
milyi, Ya nie ha...

SERGUEI
Ah, Kátia, rádast ty moyá!

KATERINA
Ah!
Uydí ty, rádi bóga.
Ya múznyaya zená.

SERGUEI
Ho, ho, štota ni vidil Ya,
štop múzniye tak mnie
atdavális, ho, ho
Zinóviyta Barisyé,
ho, ho, ho, ho,
ni náda ab étam.

KATERINA
Nyet u menyá múja,
a pastýbil on.

BORIS
(za scenoj)
Katerina...

KATERINA
Sviokor...

BORIS
...liglá?

KATERINA
Liglá.

BORIS
Nu, tota.

KATERINA
(Serguei)
Idi.

SERGUEI
Nikudá la otsyúdava ni poydú.

KATERINA
Sviókor dviéri zapryót.

SERGUEI
Dóbramu mólatzu
i aknó dvier.
A nu, Katia!

KATERINA
Milyi!
SERGUEI
Aunque sea una agarrada.

(Abraza a Katerina)

KATERINA
¡Déjame, Serguei, déjame!
¿Qué te pasa? ¡Suéltame!
Va a venir mi suegro.
Si nos viera…
¡Suéltame, Serguei!

SERGUEI
De todos modos soy más fuerte que usted.

KATERINA
Deténte, Serguei.
¿Qué haces?
Me das miedo.

SERGUEI
¡Mi amor!

KATERINA
¿Pero qué haces?
Déjame, querido,
yo no quie...

SERGUEI
¡Ah, Katia, amor mío!

KATERINA
¡Ah!
Vete, por el amor de Dios.
Soy una mujer casada.

SERGUEI
¡Oh, nunca me sucedió
que una mujer casada
se entregara a mí tan rápido!
Y en lo que concierne a
Zinovi Borisovich,
mejor no hablemos de él.

KATERINA
No tengo marido,
no hay nadie más que tú.

BORIS
(Desde fuera)
Katerina...

KATERINA
Mi suegro...

BORIS
...¿estás acostada?

KATERINA
Sí.

BORIS
Es tarde.

KATERINA
(A Serguei)
Vete.

SERGUEI
No me voy a ningún lado.

KATERINA
Mi suegro va a cerrar la puerta con llave.

SERGUEI
Para un amante como yo,
las ventanas son puertas.
¡Ven, Katia mía!

KATERINA
¡Mi querido!
VTOROYE DEYSTVIYE


Kartina Pervaya



BORIS
Što znácit stárost:
nie spítsya.
Vsio ciúditsia, bútta vóry
hatiát agrábit.
Haju, smotryú, nyet li vóra.
Byl mólad tóje ni spal,
no po drugóy pricinie!
Pad óknami u cujih jion pahájival,
piésni piel, vral,
što v gólavu pridyót.
A inagdá i v ókna zabirálsya;
harašó prójil jizn,
ešio by tak...
Zinóviy ni v menyá,
dáje jinú uvazít ni mójet...
Mnie by yevó gadá,
vot by Ya,
Eh!
Ya b yeyó...
He, he, he...



Svet v aknié,
nie spítsya yei, naviérna.
Izviéstna,
jénšina molodáya:
krov, znácit, igráyet,
a utiešatsia nie s kiem. Eh!
Bud ya pamalóje,
khot lyet na desyátok...
Takdá, takdá!...

SERGUEI
Prašiai, Katia, prašiai!



BORIS
Eta što takóye?
Gólas kakóy-to;
náda pasmatriét.

KATERINA
Padajdi išió.

SERGUEI
Svetáyet.

KATERINA
Priéjdie nóci tyanúlis' dólga,
dólga,
a tepér' eti siem naciéi,
što my s tobóyu vméste
pravódim, letyát,
kak na krýliah.

BORIS
Izména, izména,
Katerina muju izmenyáyet,
malatza atyskala.
Kto j on?
Apozdál Baris Timaféic;
eh, ciort, srámu-ta skólka,
Góspadi, bóje moy!

SERGUEI
Izviestna, vriemia v lyubví
prahódit bistréye.
Prašiái, Kátia!

BORIS
Iš, diávol!

KATERINA
Prašiái', Seriója!

SERGUEI
Kátia!

BORIS
Serguei, nóvy rabótnik...
Svólac! Vot kto vor...
Nu ládna, pagadí...

KATERINA
Seriója, prašiái, prašiái...

SERGUEI
Kátia, prašiái, prašiái!



BORIS
Stoi! Gdye byl?

SERGUEI
Tam, gdye byl, menyá uj nit.

BORIS
Vóna, iz vsieh bagatstv
kakóye výbral:
u niviéstki nazival!
Ei, lyúdi! Ei!

SERGUEI
Da ni krici ty!

BORIS
Hacú kriciát,
Ya sdies khozyáin!
Lyúdi, syudá!
Vóra poymál!

(rabotniki)

SERGUEI
Štoš ty at menyá sieicás jiláieš?

BORIS
Zeláyu Ya tebé piatsót plitiéi zakatít.

SLUGI RABOTNIKI
Góspadi, pomíluy!

BORIS
(Dvornik)
Davóina gáiku!
Nu, jiviéi!
Snimai s nivo roubakhou!

ZADRIPANNÏY MUZICOK
Eh, brat, tavó...
to sámoye...
adnó slóva... tavó...



DVORNIK
Sam li búdiš bit, khozyáin,
ili kamú pavieliš?

BORIS
Sam!
Katerina! Katerina!
Katerina!

(Katerina)

KATERINA
Što takóye? Ya splyu!

BORIS
(Katerina)
Spiš? Spiš?
A ni tak davnó
ty k aknú pathadila,
zviózdy scitála,
vashód jdalá.
Glian, Katerina, vará poymál:
Tepér' drat ievó búdu.
A nu! Nacnióm!
ACTO SEGUNDO


Escena Primera

(Boris recorre el patio con una linterna)

BORIS
Esto es lo que pasa cuando se envejece,
no se puede dormir.
Uno se pasa todo el tiempo
pensando que hay ladrones por todos lados.
Voy a ver si está todo en orden.
¡Cuando era joven tampoco dormía,
pero por otros motivos!
Me paseaba bajo las ventanas
de las mujeres de los otros,
cantando serenatas, cualquier otra cosa.
A veces, hasta me trepaba por las ventanas.
Era una buena vida,
es lo menos que puedo decir.
Zinovi no tiene nada de mí,
no es capaz de satisfacer ni a su propia mujer.
Si tuviera su edad,
no me privaría de nada.
¡Ah!
¡La agarraría y...!
¡Je, je, je!

(Observa la luz de la ventana de Katerina)

Luz en su ventana...
eso quiere decir que no duerme.
Seguro, es una mujer joven,
es normal que tenga la sangre caliente,
y no tiene a nadie que la consuele.
¡Ah!
¡Si yo fuera más joven,
diez años, más o menos,
lo que haría!...

SERGUEI
¡Adiós, Katia, adiós!

(Serguei a horcajadas en la ventana)

BORIS
¿Qué es eso?
Oigo una voz,
mejor voy a ver de cerca.

KATERINA
Quédate un poco más.

SERGUEI
Está por amanecer.

KATERINA
Antes las noches eran tan largas,
tan largas...
Pero estas últimas siete noches
que pasé junto a ti,
han huido más veloces
que el viento.

BORIS
¡Traición, traición,
Katerina traiciona a su marido,
y tiene un amante!
¿Quién es él?
Llegaste tarde, Boris Timofeievich.
¡Ah, qué infierno, qué escándalo,
Señor, Dios mío!

SERGUEI
Es verdad, cuando uno está con su amante,
el tiempo pasa más rápido.
¡Adiós, Katia!

BORIS
¡Qué canalla!

KATERINA
¡Adiós, Serguei!

SERGUEI
¡Katia!

BORIS
Es Serguei, el nuevo...
¡Cerdo! Es el ladrón...
Muy bien, vas a ver...

KATERINA
Serguei, adiós, adiós...

SERGUEI
¡Katia, adiós, adiós!

(Serguei baja por el canalón, Boris lo atrapa)

BORIS
¡Detente! ¿De dónde vienes?

SERGUEI
De donde ahora ya no estoy.

BORIS
¡Qué buen botín que elegiste,
pasar la noche con
la esposa de mi hijo!
¡Eh, venid todos aquí!

SERGUEI
¡No gritéis!

BORIS
¡Gritaré, si quiero!
¡Soy el amo!
¡Venid todos!
¡Atrapé a un ladrón!

(Aparecen los trabajadores, corriendo)

SERGUEI
¿Qué quiere de mí?

BORIS
Quiero darte quinientos latigazos.

LOS OBREROS
¡Piedad, señor!

BORIS
(Al portero)
¡Dame el látigo!
¡Vamos, rápido!
¡Quitadle la camisa!

CAMPESINO ANDRAJOSO
Eh, amigo...
te lo buscaste...
en fin... te lo mereces...

(Arranca la camisa de Serguei)

El PORTERO
¿Será usted, amo, el que lo castigará,
o quiere que sea otro?

BORIS
¡Yo mismo!
¡Katerina! ¡Katerina!
¡Katerina!

(Katerina aparece en la ventana)

KATERINA
¿Qué pasa? ¡Estoy durmiendo!

BORIS
(A Katerina)
¿Duermes? ¿Duermes?
Y no hace mucho
te asomabas a la ventana
y contabas las estrellas,
mientras esperabas el alba.
Mira, Katerina, atrapé a un ladrón.
Ahora voy a azotarlo.
¡Bueno! ¡Empecemos!
(Boris)

Smotri, Katerina, smotri
paliubúisia
Krov vystupáiet,
A nu, yešió, dlya pliziru,
dlya pliziru.

KATERINA
Atpustítie ievó, iéta Ya, Ya...
Atpusti!

BORIS
Kravéi, brat, u tebya mnóga,
Patamú i v blud pustílsya.

KATERINA
Dvier u menyá otkróyte!
Na kliuc zaperta! otkróyte!

BORIS
A my krovéy tebé ubávim,
jiva ty smirišsia,
negodyáy, kholúy!
Štoš ty ni kriciš, svolac,
périet báboy hóceš harahóritsia?
Ya iz tebya krik vybiu!
A nu, a nu, a nu!
išio, išio, išio, išio!

KATERINA
Lyúdi! Lyúdi!
Kto-nibúd pamagitie!
Ah! Atpustitie.
Kto mne dvier atkróit,
tamú lyubóv moyú podaryú.
Ei, lyúdi, poskoréy.
Ni udiérjitie!



Zvier! Zvier! Ni pozvólyu!
Pustí... Izvierg!
Pustitie, pustitie!...

BORIS
Dirjitie yeyó!
Što š ty malciš, kak státuy?
Ni harahórsia piériet báboy!
Malciš? Malciš? Zakrici,
tokdá perestánu!
Nu! Nu! Nu!



Ustál.

DVORNIK
Prikázete mne pastigát?

BORIS
Nit, hvátit,
Zaráz mnóga nilziá,
išió sdóhnit.
Atnisitie f kladovúyu,
záftra snóva drat búdiem.

BORIS
(Katerina)
Nu sto? Progolodálsya Ya.
Ni astalás li civó at újina?
Nu! Tibié Ya govoryú?

KATERINA
Gripki astális.

BORIS
Eta délo.
Davái syudá gripkí.

(Katerina ukhodit)

DVORNIK
F kladovúyu Sergueia záperli,
vot kliuc.

BORIS
Skaci na mélnitzu, atyši
Zinóviya Barisovitca.
Skaji, štoby skoréye
vazvrašiálsia damoi'.
Skaji: greh doma slucilsia.

(Dvornik ukhodit, Katerina vkhodit)

KATERINA
(V storonu)
Patsypala yádu,
sdóhnit starik
at krysinoi atrávy.



BORIS
Gripki fkúsnye,
mostéritza ty, Katirina,
Gripki gatóvit.
Padi odén'sya,
vyed ty ciut ni
gólaya pó dvaru hódiš.
Idi... Stoi!
Jjiot menyá vnutrí...
Vadý... prinisi!

KATERINA
Ni prinisú.

BORIS
Što? Kak ty skazála?
Ty smiéiš...

KATERINA
Sméyu!

BORIS
Šliúha!



KATERINA
Nu!

BORIS
Što sa mnoi?

KATERINA
Gripkóv, znácit,
ná nac poyéli...
Mnógiie, mnógiie ikh
paiefši pamiráiut.

BORIS
Zavi Popá, Katerinuška,
milaya,
zavi Popá, mójit i fprávdu.
Smert moyá prihódit.
Jjiot... jjiot...
Jjiot tócna pajár Ya mnóga
pójil, mnóga griešil.
Popá syudá, Popá syudá.
Bóje, bóje, kakáya bol...
Kakáya bol...

KATERINA
Gdye kliúci at kladovói?

(Katerina ukhodit)

BORIS
Dušna...

(rabótniki)

RABOTNIKI
Vidna, skóra uš zaryá.
Eh! Niba prosvetlélo.
Niéca trátit vrémya zria,
Ei, skoréye, za délo.
Eh! Nas ambáry viérna jdut.
Jdiot muka karmilitza.
Eh! Naš khozyáin zol i lyut!
Tócna krakadilitza. Eh!
(Boris comienza a azotarlo)

Mira, Katerina,
mira el espectáculo.
Mira la sangre que salpica.
Bueno, azotémoslo más fuerte, por placer,
nada más que por placer.

KATERINA
¡Déjalo, es mío, es mío!...
¡Déjalo!

BORIS
Tienes abundante sangre, amigo,
por eso eres tan buen luchador.

KATERINA
¡Abrid la puerta!
¡Está cerrada con llave! ¡Abrid!

BORIS
¡Pero te vamos a desembarazar de esa sangre,
para que te calmes un poco,
malvado, despreciable!
¿Por qué no gritas, sucio?
¿Porque estás frente a una mujer?
¡Yo voy a hacerte gritar!
¡Toma, y toma, y toma!
¡Y más, y más, y más!

KATERINA
¡Oidme! ¡A mí!
¡Que alguien me ayude!
¡Ah, dejadlo!
¡El que venga a abrirme
será recompensado con mi amor!
¡Acudid, rápido!
¡No me detendréis!

(Baja por el canalón y se arroja sobre Boris)

¡Bruto! ¡Bestia! ¡No te dejaré!
¡Suéltalo, monstruo!
¡Soltadlo! ¡Dejadlo!...

BORIS
¡Sujetadlo!
¿Que haces aquí mudo como una estatua!
¡Te haces el valiente delante de una mujer!
¿No quieres gritar? ¿No?
¡Si gritas, me detendré!
¡Vamos! ¡Vamos! ¡Vamos!

(Deja de azotarlo)

Ya me he cansado.

El PORTERO
¿Quiere que siga yo?

BORIS
No, es suficiente.
No podemos azotarlo tan seguido,
podría reventar.
Llevadlo al depósito,
mañana continuaremos.

BORIS
(A Katerina)
¿Y ahora? ¡Esto me ha dado hambre!
¿No quedaron sobras de la cena?
¡Eh, tú! ¡Te estoy hablando!

KATERINA
Quedaron algunas setas.

BORIS
Muy bien.
¡Tráelas acá!.

(Katerina sale)

El PORTERO
Serguei está encerrado en el depósito,
aquí está la llave.

BORIS
Ve de inmediato al molino
y busca a Zinovi Borisovich.
Dile que regrese lo antes posible.
Dile que en la casa
han pasado cosas muy graves.

(El portero sale. Vuelve Katerina)

KATERINA
(Aparte)
Le puse veneno dentro,
el viejo va a morir
igual que una rata.

(Boris come)

BORIS
Qué buenos están las setas,
nadie las hace como tú, Katerina.
Ve a vestirte.
No tienes que andar por aquí así,
casi desnuda.
¡Ve!...
¡Un momento! ¡Espera!
¡Esto me quema!
¡Agua...tráeme agua!

KATERINA
No.

BORIS
¿Qué? ¿Qué estás diciendo?
¿Te atreves?...

KATERINA
¡Me atrevo!

BORIS
¡Perra!

(Alza su puño frente a Katerina y luego cae)

KATERINA
¡Bien!

BORIS
¿Qué me está pasando?

KATERINA
Pasa que ha comido setas
y ya es tarde...
Las setas matan
muy rápido.

BORIS
Llama al pope, Katerinushka,
pequeña,
llama al pope, tal vez me estoy muriendo.
¡Me quema...me quema!
¡Quema más que el fuego!
¡Viví muchos años, cometí
muchos pecados!
¡Que venga el pope!
Dios mío, Dios, cuánto me duele...
¡Cuánto me duele!...

KATERINA
¿Dónde están las llaves del depósito?

(coge las llaves de la ropa de Boris y sale)

BORIS
Me ahogo...

(A lo lejos se oyen los cantos de los obreros)

OBREROS
¡Está amaneciendo, mirad!
El cielo se va aclarando.
No perdamos más tiempo.
¡Rápido, al trabajo!
¡Nos espera el granero
y la blanca harina para hacer el pan!
¡Y nuestro amo que es cruel!
¡Feroz como un cocodrilo! ¡Eh!
(rabotniki vhodit)

BORIS
Kto-nibúd odin,
Za papóm sbégayte...
Húdo mne.

PERVOYE PRIKAZCIK
Odin sikúnd...

VTOROYE PRIKAZCIK
Mójit, v dom Prikájiti snesti?

BORIS
Nit, sdies lúcše.
Sólnyška skóra výidit.
Palajitie syudá.
Kliuci...

VTOROYE PRIKAZCIK
Što?

BORIS
Kliuci otnimíte.
Pataskúha...

VTOROYE PRIKAZCIK
Briédit, viérna?

TRETYE PRIKAZCIK
Nu, tak i yest', briédit!

VTOROYE PRIKAZCIK
Znátcit uš safsiém ploh.

TRETYE PRIKAZCIK
Vidat, ploh.

VTOROYE PRIKAZCIK
Mójit byt, umriót.

TROTYE PRIKAZCIK
Umriót.

VTOROYE PRIKAZCIK
Ya prato i govoryú, umriót.

(Svyascennik vkhodit)

SVYASCENNIK
Gdye tut umiráyut.

PERVOYE PRIKAZCIK
Zdies.

SVYASCENNIK
A! Vo i mya otzá i sýna
i sviatágo dúha.

BORIS
Bátya, ispovédat'sya.
Grihóf u menyá mnóga.
I pritóm znai
ni sprastá Ya umiráyu.
Ták je vot krýsy dóhli,
a snádabie at krys,
biélinkiy takói parašók...

(Katerina vkhodit)

BORIS
(Katerina)
Ana! Ana!



SVYASCENNIK
Kóncilsia.

PRIKAZCIKI
Amen.

KATERINA
Akh, Baris Timaféivic,
Zaciem ty at nas ušiól?
Na kavó ty nas
s Zinóviyem Barisaviciem pokinul?
Što my s Zinóviyem Barisaviciem
délot bez tebya tepér' búdiem?

SVYASCENNIK
(Katerina)
S civóp imú ? išio kriépkiz
byl stariciok.

KATERINA
Gripkóv, znacit.
Noc paiél.
Mnógiie, mnógiie, ikh paiéfci,
pomiráyut...

SVYASCENNIK
I tócno. Oh, uš eti mne
gripkí da batvini,
kak skazál Nikolái Vasilic Gógol,
Vilikiy pisátil zemlí rússkoi.
Da, ciudniie mýsli péred smértiyu
prihódiat.
Boris Timoféic govoril,
što on kak krýsa izdyháiet.
Tólko ni mójiet tovo byt:
krýsa dóhnit,
a ciloviék prestavlyáyetsya.
Ciudnó...
Odnako panihidku ni mišáiet
otslujit.
Nyni otpušiáeši rába tvoivó,
vladýko...

Antrakt

Kartina Vtoraya

(Katerina, Serguei)

KATERINA
Serguei, Seriója!
Vsio spit...

SERGUEI
(Katerina)
A?

KATERINA
Prasnís!

SERGUEI
Civó tebé?

KATERINA
Prasnís!

SERGUEI
Nu?

KATERINA
Pocelúy menyá.



Nie tak, ni tak;
Pocelúy,
štoby bolna gubóm býla,
štoby krov k galovié prililá,
štob ikóny s kióta pasýpalis.



Akh! Seriója!

SERGUEI
Kátia, prihódit kaniéz lyubví nášiei.

KATERINA
Paciemú?

SERGUEI
Priyédet Zinóviy Barisyc,
zakónnyi tvoi' suprug.
Kak je mne být?
Smatriét, kak ty s zakónnym mújiem
spat lasišsia?
(Entran los obreros)

BORIS
Viene alguien...
Uno de vosotros que corra a buscar al pope.
Me siento mal.

PRIMER CAPATAZ
Un momento…

SEGUNDO CAPATAZ
¿Quiere que lo llevemos a la casa?

BORIS
No, es mejor aquí.
Va a salir el sol.
Ponedme allí.
Las llaves...

SEGUNDO CAPATAZ
¿Qué?

BORIS
¡Quitadle las llaves!
Es una perra...

SEGUNDO CAPATAZ
¿Está delirando?

TERCER CAPATAZ
¡Seguro, delira!

SEGUNDO CAPATAZ
Eso quiere decir que está muy mal.

TERCER CAPATAZ
Sí, está muy mal.

SEGUNDO CAPATAZ
Quizás se va a morir.

TERCER CAPATAZ
Va a morir.

SEGUNDO CAPATAZ
Es lo que estoy diciendo, morirá.

(Entra el sacerdote)

POPE
¿Dónde está el moribundo?

PRIMER CAPATAZ
¡Aquí!

POPE
¡Ah! "En el nombre del Padre,
del Hijo y del Espíritu Santo…"

BORIS
Padre, me quiero confesar.
He pecado mucho.
Pero debe saber también
que me han provocado la muerte.
Las ratas mueren de este modo,
se les da un veneno,
un polvo blanco, blanco…

(Entra Katerina)

BORIS
(Señalando a Katerina)
¡Es ella! ¡Es ella!

(Cae muerto)

POPE
Ha muerto.

LOS OBREROS
Amen.

KATERINA
¡Ah, Boris Timofeyevich!
¿Por qué nos abandonas?
¿Nos dejas solos a mí y a
Zinovi Borisovich?
¿Qué vamos a hacer sin ti,
Zinovi Borisovich y yo?

POPE
(A Katerina)
¿Qué le habrá podido pasar?
Todavía estaba fuerte, el viejo.

KATERINA
Es que comió setas
antes de irse a acostar.
Muchas personas mueren
por comer setas…

POPE
Es cierto.
"Ah, las setas y la sopa fría",
como decía ese gran escritor de nuestra tierra,
Nikolai Vasilich Gogol.
Sí, la gente tiene malos
pensamientos antes de morir.
Boris Timofeyevich decía que
reventaba como una rata.
Pero es imposible,
la rata revienta,
pero el hombre se muere.
Extraño…
Que eso no nos impida rezar
por la paz de su alma.
Requiem eternam dona eis
Domine…

Interludio

Escena Segunda

(Katerina y Serguei en la cama)

KATERINA
Serguei, Serguei…
Duerme con los puños cerrados…

SERGUEI
(Se despierta)
¿Sí?

KATERINA
¡Despiértate!

SERGUEI
¿Por qué?

KATERINA
¡Despiértate!

SERGUEI
¿Y bien?

KATERINA
Bésame.

(Serguei la besa)

Así no, así no.
Bésame hasta lastimarme los labios,
bésame hasta que
la sangre me golpee las sienes,
hasta que se caigan los iconos del altar.

(Serguei la besa)

¡Ah, Serguei!

SERGUEI
Katia, ha llegado el fin de nuestro amor.

KATERINA
¿Qué dices?

SERGUEI
Zinovi Borisovich va a volver...
es tu legítimo esposo.
¿Qué va a pasar conmigo?
¿Tendré que ver cómo te acuestas
con tu esposo?
KATERINA
Étava ni búdiet.

SERGUEI
Katerína, Lvóvna, Kátienka.
Ya ni kak drugie próciie,
katórym vsio biesrazlícna,
liš by slátkim jiénskim tiélam
palákamit sya.
Vyed Ya dilikátnyi,
Ya custvuiu, što takóye lyubóv.
Ah, zaciém Ya tebya polyubíl,
K tibié li liubóviu mnie pylát.
i rázvie éta paciótdlia tebya,
iminitai kucihi,
moyéy paliubóvnitviei byt?
Eh, Kátia, Ya p khotél péred
bógam stat tvaim suprugom!
A tak što jiei
i vídimsya my tólka nóciu.
a pri sólnyškie boímsya
pokazát'sya liúdiam na glazá.

KATERINA
Ni picialsia, Serguei,
sdélayu tebya kuptzóm,
i jit s tobóy kak sliéduit
stanu.

SERGUEI
Kak je eta ty sdéloieš?

KATERINA
Ni tvoya zabota.
Tvaió délo tzelavát
menyá kriépka.
Vot tak.



KATERINA
Apyát usnúl.
Eh, Serguei, rázvie mójna spat,
kagdá liúbišie gúby
tak blizko?
Eh, Serguei, nikavó ni poboyús.
Sdélayu tebya svaim mújem.
Nikavó ni ustrašus.
Khotél Baris Timafiéic pamišat,
i nyet ievó:
úmir, paharónen, zabýt.
Tolko Ya vspomináyu a nyom
pa nacam.
Casta yavlyáyetsya on ko
mnye strašny.

(Prizrak Borisa)

Vot on v uglú.

PRIZRAK BORISA
Katerina, Lvóna ubíytza!
Ya prišól pasmatriét,
kak ty s Sergéiem sagrieváieš
pastiél maivó sýna.

KATERINA
Ni zapugóiš, smotri,
Kak Ya s Sergueim splyu.

PRIZRAK BORISA
Glazá moi ni vidiat;
smotri, v glazáh maih
pustatá i agón.
Katerina, Katerina,
bud viécna proklyáta!

KATERINA
Ah, Serguei, prasnís!



SERGUEI
Nu? civó tibié?

KATERINA
Sergéi, Sergéi, pasmatri,
Vidiš strásnyi stait
Baris Timaféic!



SERGUEI
Pustóye, nikavó tam nyet.
Uspokóysya, Kátia.

KATERINA
Strašna, Seriója, tzelúi,
tzelúi' menyá; milyi, daragói.
Kriépcie prijmí menyá k siértzu!



KATERINA
(Shopotom)
Slúšay, Sergéi', Sergéi!

SERGUEI
Nu?

KATERINA
Slýšiš?

SERGUEI
Što takóye?

KATERINA
Kto-ta hódit tiha, tiha.

SERGUEI
Tibié Apyát miriéšitsia.

KATERINA
Nyet, nyet.
Sabáki ni láyali,
svoi' Kto-nibúd.
Slýšiš?
Idiót któ-ta.

SERGUEI
Slyšu.

KATERINA
Spriácsia gdie-nibúd,
éta Zinóviy Barisyc, moy muj.



SERGUEI
Vot tebé, bábuška, i yur'yev dien!

KATERINA
Priácsia, priácsia!



U dviéri patslúšivait,
svólac.
Nu, pagadi!

ZINOVI
(za scenoj)
Katerina!

KATERINA
Kto tam?

ZINOVI
Otvoryáy!

KATERINA
Ni razbirú...
Kto tam?

ZINOVI
Ya...

KATERINA
Kto?

ZINOVI
Ya rázvie ni slýšiš?
KATERINA
Eso no va a pasar.

SERGUEI
Katerina, mi Katia,
yo no soy como otros hombres
a los que todo les da igual
mientras tengan un suave cuerpo
de mujer para acariciar.
Yo, soy muy sensible,
y puedo entender qué es el amor.
¡Ah! ¿Por qué me habré enamorado de ti?
Ardo de pasión por ti.
¿Puede ser un honor para ti,
la mujer de un rico mercader,
ser mi amante?
¡Oh, Katia, qué daría por
convertirme en tu esposo!
En cambio, ahora sólo
podemos vernos de noche,
pues de día tenemos miedo
de que nos vean juntos.

KATERINA
No te amargues, Serguei,
yo haré de ti un mercader,
y juntos viviremos como
corresponde.

SERGUEI
¿Y cómo vas a lograr eso?

KATERINA
Eso no es problema tuyo.
Lo que tú debes hacer es
abrazarme muy fuerte.
Así.

(Serguei la besa, luego se duerme)

KATERINA
Otra vez se durmió.
Oh, Serguei, ¿cómo puedes dormir
cuando mis labios están esperando,
tan cerca de ti?
Oh, Serguei, yo no le temo a nadie.
Vas a ser mi marido.
No me detendré ante nadie.
Boris Timofeyevich quiso entrometerse
y está muerto y enterrado.
Todos lo olvidaron.
Sólo yo lo recuerdo
por las noches.
Su rostro pavoroso
aparece ante mí.

(Aparece el fantasma de Boris)

¡Ahí está, en ese rincón!

EL FANTASMA DE BORIS
¡Katerina, asesina!
Acabo de ver cómo mantienes caliente
el lecho de mi hijo,
con Serguei.

KATERINA
No te tengo miedo.
Mira bien cómo duermo con Serguei.

EL FANTASMA DE BORIS
Mis ojos ya no ven.
Observa, mis ojos no son
más que vacío y fuego.
¡Katerina, Katerina,
maldita seas para siempre!

KATERINA
¡Ah, Serguei, despierta!

(Serguei se despierta)

SERGUEI
¿Y bien? ¿Qué quieres?

KATERINA
¡Serguei, Serguei, observa,
mira el horrible fantasma de
Boris Timofeyevich!

(Serguei no puede ver al fantasma)

SERGUEI
Yo no veo nada, no hay nadie.
Cálmate, Katia.

KATERINA
Tengo miedo, Serguei.
¡Bésame, bésame, mi amor!
¡Más fuerte, estréchame en tu corazón!

(El fantasma desaparece)

KATERINA
(Murmurando)
¡Escucha, Serguei, Serguei!

SERGUEI
¿Sí?

KATERINA
¿Puedes oír?

SERGUEI
¿Qué?

KATERINA
Alguien está caminando muy despacio.

SERGUEI
Es tu imaginación otra vez.

KATERINA
No, no.
Los perros no ladraron,
quiere decir que es alguien a quien conocen.
¿Oyes?
Viene alguien.

SERGUEI
Sí, lo oigo.

KATERINA
¡Escóndete!
¡Es Zinovi Borisovich, mi marido!

(Serguei silba entre dientes)

SERGUEI
¡Ahora sí que estamos fritos!

KATERINA
¡Escóndete, escóndete!

(Serguei se esconde)

Está escuchando en la puerta,
el cerdo.
¡Espera!

ZINOVI
(Detrás de la puerta)
¡Katerina!

KATERINA
¿Qué ocurre?

ZINOVI
¡Abre!

KATERINA
No entiendo...
¿Qué pasa?

ZINOVI
Soy yo...

KATERINA
¿Quién?

ZINOVI
Yo, ¿no me oyes?
KATERINA
Ni razbirú.

ZINOVI
Nu, Ya, Zinóviy Barisavic.

(Zinovi vkhodit)

Kak zivyóte, mójitie?

KATERINA
Pa tiátram ni hódim.
Pa balám tó Je sámoye.



ZINOVI
Tak znácit, dóma vsio
sidiéli?

KATERINA
Dóma.

ZINOVI
Tak! Harašó, nu ládna!
Kak je pápinka-ta úmier?

KATERINA
Tak úmier, i pokhoroníli
s ciestiu.

ZINOVI
A pacimú pastiél na dvaih
prigatóvlina?

KATERINA
Vas vsio dajidálas.

ZINOVI
I na tom spasiba.



A éta što za pridmiét?

KATERINA
Gdye?

ZINOVI
Sdies.
Skólka mnie izviésna,
éta muškói' poyasók.

KATERINA
V sadu našlá, i yúbku im
povyazála.

ZINOVI
My koi što slýhali,
a váših iupkah.

KATERINA
Što je vy slyháli?

ZINOVI
Slyháli my ab amúrah
váših mnóga...

KATERINA
Što slyháli?

ZINOVI
Vsio slyháli, vsio slyháli,
vsio, vsio, vsio!

KATERINA
Ya ni lyublyu, kajdá sa
mnóyu govoryát nahálna.
Ob'yasníte mnie vy,
a kakih takih amúrah govoríte?
Vy nicivó ni znáitie savsiém,
a Ya vsio znáyu.
Ni pozvólyu gavarit sa mnóyu
a maih amúrah vam i prócim.
Ni vam menyá sudit.
Ni liez, prativnyi, jálkiy.
Dáje ni magú skazát, što muj.
A prósta pien, brivnó,
hilyi, slábyi, kak rýba
halódnyi.
Ty prativin mnie.
Ah ty, jálki kupcik!

ZINOVI
Smotri, Katirina,
bolna ty riecista stála.
Gavoriš, kak pišeš:
što takóye?
Paciemú takíye náglyie zamáški
u tebya?
Nidáram govoryát;
što izminila ty mnie.
Pagadije, Catirina
vsio uznáyu, vsio uznáyu.
Pagadije, Katirina vsio uznáyu
i nakajú tebya Ya jistóka,
bolna, bolna, bolna, bolna,
Bolna výsieku tebya.
Ya muj tvoi pierit bógam
i tzarióm.
Ya atvicáiu za ciest jený.
Skaji mnie práfdu.

KATERINA
Dlya civó?

ZINOVI
Skáji mnie práfdu!

KATERINA
Ni hacú i gavarit Ya,
vsio ravnó vid, jálkiz kúpcik,
nicivó ty ni paimióš!



ZINOVI
Šliúja, šliúja, paluci!

KATERINA
Ay! Ay! Serguei, Serguei,
biut menyá!
Vyhadi, zašiti!

ZINOVI
Kakóy Sergéi?
Kto ieta? Gdye?
Kakóy' Serguei?

(Serguei vkhodit)

KATERINA
Serguei, lyubóv moyá!

ZINOVI
Ubiváiut! Lyúdi, syudá!



KATERINA
Nie uidióš!



ZINOVI
Ya... vsio... vsio...

KATERINA
Dierji yegó, Seriója, kriépce!

ZINOVI
Svólaci, na pómáš!
Oi, dúšat!



Popá...

SERGUEI
Vot tebé pop!
KATERINA
No entiendo.

ZINOVI
Pero, soy yo, Zinovi Borisovich.

(Katerina abre la puerta. Zinovi entra)

¿Qué tal, cómo estás?

KATERINA
No voy al teatro.
Ni tampoco al baile.

(Zinovi ve los pantalones de Serguei)

ZINOVI
¿Entonces has estado en casa
todo el tiempo?

KATERINA
En casa.

ZINOVI
¡Bueno! ¡Eso está bien!
¿Pero cómo murió mi padre?

KATERINA
Bueno, se murió, sin más,
le dimos un buen funeral.

ZINOVI
¿Y por qué la cama está
preparada para dos?

KATERINA
Te esperaba en cualquier momento.

ZINOVI
Eres muy buena.

(Zinovi ve el cinturón de Serguei)

¿Y eso qué es?

KATERINA
¿Qué cosa?

ZINOVI
¡Ahí!
Por lo que yo sé,
parece un cinturón de hombre.

KATERINA
Lo encontré en el jardín y
me sujeté la falda con él.

ZINOVI
Ya escuché hablar
de tus faldas.

KATERINA
¿Y qué te dijeron?

ZINOVI
Escuché hablar mucho
de tus aventuras amorosas…

KATERINA
¿Qué escuchaste?

ZINOVI
¡Todo, absolutamente todo,
todo, todo!

KATERINA
No me gusta que me hables
de ese modo insolente.
Ahora, explícate,
¿de qué aventuras me estás hablando?
Tú no sabes nada de nada, pero yo sí sé.
Y no permito que se me hable así,
ni tú, ni nadie.
No eres quién para juzgarme.
No te me acerques, me das asco,
pobre tipo.
No puedo ni considerarte marido.
Más bien un bruto, como un tronco,
enclenque, imbécil,
frío como un pescado.
¡Me das asco!
¡Ah, mercachifle patético!

ZINOVI
Katerina, veo que
te has vuelto muy elocuente.
Hablas como un libro,
¿qué significa eso?
¿Qué significan esa actitud, esa insolencia?
Debe haber algo de cierto
en el rumor de que me eres infiel.
Espera, Katerina,
que voy a averiguar todo.
Espera, Katerina,
que cuando sepa todo,
te castigaré sin piedad,
y seré muy cruel.
Te pegaré hasta que sangres.
Soy tu marido ante Dios y ante el zar.
Debo responder por el honor
de mi familia.
Dime la verdad.

KATERINA
¿Para qué?

ZINOVI
¡Dime la verdad!

KATERINA
No tengo ganas de hablar,
me da lo mismo, pobre mercader.
¡De todos modos no entenderías!

(Zinovi comienza a pegarle con el cinturón)

ZINOVI
¡Toma, toma esto!

KATERINA
¡Ay! ¡Ay!
¡Serguei, Serguei, me pega!
¡Ven, defiéndeme!

ZINOVI
¿Quién es Serguei?
¿Dónde está?
¿Quién es Serguei?

(Entra Serguei. Katerina va hacia él y lo besa)

KATERINA
¿Serguei, mi amor!

ZINOVI
¡Asesino! ¡A mí! ¡Ayuda!

(Corre a la ventana)

KATERINA
¡No escaparás!

(Ella lo derriba y empieza a estrangularlo)

ZINOVI
Yo... vale... vale...

KATERINA
¡Sujétalo, Serguei, más fuerte!

ZINOVI
¡Cerdos! ¡Socorro!
¡Me ahogo!

(Con un hilo de voz)

El pope...

SERGUEI
¡Aquí tienes a tu pope!


KATERINA
Hripit...



Serguei Tepér' šabaš!...

KATERINA
Nisi f pógriep.
Ya búdu svietít.



SERGUEI
Svieti, Kátia.

KATERINA
Skoréy, skoréye!



SERGUEI
Sieicas kancaiu...
Vsio... kóncil...

KATERINA
Tzelúi, tzelúi mieniá...



SERGUEI
Kátia...

KATERINA
Tipier ty moy muj.




TRETYE DEYSTVIYE


Kartina Pervaya

(Katerina, Serguei)

SERGUEI
Što ty tut staíš?
Što smótriš?

KATERINA
Seriója, vid tut lijit
Zinóviy Barisyc…

SERGUEI
Tíse!

KATERINA
Kak vspómnis,
strásno mne, Seryóza

SERGUEI
Myórtvikh ne bóysya,
strasís zivíkh.

KATERINA
Znáyu

SERGUEI
Ayésli znáyes,
tak nécego tut stoyát,
lyúdi zamétyat.

KATERINA
Ládno,
Seryóza, segódnya svád'ba nása,
porá nam v cérkov.
Vsyo búdet khorosó.

SERGUEI
Porá nam cérkov.

KATERINA
Yédem skoréy,
segódnya nas den
i závtra, i vsegdá.

(zadripannïy muzicok vkhodit)

ZADRIPANNÏY MUZICOK
U menyá bylá kumá, pit
lyubíla biez umá, uh!
U menyá byl milyi svat,
na vinó i vótku hvat, uh!
Kriósnyi bátya tóje byl,
Harašó pokóynik pil, uh!
Biez viná moyá radniá
ni maglá prajit i dniá, uh!
Nu, a cem Ya khúze ikh?
Dúyu vódku za traih, uh!
Uh! Nacináiu pit s utrá,
noci, dni i viecerá, zimu,
liéta i visnú. Uh!
Búdu pit Ya tzélyi viek,
Ya dušévnyi cielaviék.
Uh! Uh! Uh! Uh!…
Harašó piet, kakda yest'
što pit, a kakdá niéciva pit,
takdá niéciva pit.
A paciemú nieciva pit?
Patamú što déneg net nyet.
Planida u menyá takáya,
A u drugóva byváit planida
haróšaia ...
Vot Serguei tóje byl gol i niš,
a tepér' mójit v vótkie kupátsia.
Pacimú ni menyá, a Sergéia
v mujiá sibié biriót?
A cem Ya khúze?
Rúki, nógi, galavá, jivót,
vsio na miéstie.
Vot tólka planídi nyet.
Zeláyu výpit!
Pógrep zdies.
A khozyáyka casta stait ókola
pógriba, i smótri, smótrit...
Dóljno byt, v nyom haróšie vina...
Smótrit, smótrit, smótrit...
Posmotryú i Ya.
Uh, kakiie tam, navérnoye,
yest' vina !



Oi, kakáya von!
Oi, oi, oi! Kakáya von!
Vonyáyut, vonyáyut, vonyáyut!
Što je eta tak vaniáit?
Niujéli vsie zakúski pratúhli?



Posmotryú...
Bóje, kakáya von!
Ay!



Trup!
Trup Zinóviya Barisavica,
Ay! Ay!
F políciyu!
(Le golpea la cabeza con un candelabro)

KATERINA
Se muere...

(Zinovi muere)

¡Se terminó!...

KATERINA
Llévalo a la bodega.
Yo te iluminaré.

(Serguei lleva el cadáver a la bodega)

SERGUEI
Alumbra, Katia.

KATERINA
¡Rápido, deprisa!

(Serguei cubre el cadáver con piedras)

SERGUEI
Ya está...está terminando...
así...listo...

KATERINA
Bésame, bésame, bésame...

(Se besan)

SERGUEI
¡Katia!...

KATERINA
Ahora eres mi marido.

(Se quedan allí, de pie, abrazados)


ACTO TERCERO


Escena Primera

(Katerina, mira la bodega, llega Serguei)

SERGUEI
¿Qué haces parada aquí?
¿Qué estás mirando?

KATERINA
Pero Serguei, aquí está enterrado
Zinovi Borisovich.

SERGUEI
Habla bajo

KATERINA
Cuando lo pienso,
me da horror, Serguei.

SERGUEI
No debes tener miedo de los muertos,
Sino de los vivos.

KATERINA
Lo sé.

SERGUEI
Si lo sabes, entonces,
¿qué haces aquí?
la gente se va a dar cuenta.

KATERINA
Está bien, Serguei,
hoy es nuestra boda.
Vayamos a la iglesia.
Todo saldrá bien.

SERGUEI
Sí, vayamos a la iglesia

KATERINA
Démonos prisa.
Hoy es nuestro día,
y mañana y siempre.

(salen. Entra el campesino harapiento)

CAMPESINO ANDRAJOSO
¡Yo tenía una comadre,
que le gustaba beber, hic!
¡Y también mi amable compadre
siempre bebía vino y vodka, hic!
¡Y también mi padrino querido
bebía hasta el paraíso, hic!
¡Toda mi familia no podía
aguantar ni un día sin un buen vino, hic!
¡Yo quiero ser digno de ellos
y beber vodka por tres, hic!
Empiezo a la mañana, y bebo
de día, de tarde y de noche.
En primavera, verano, invierno,
bebo hasta quedarme dormido.
Bebería un siglo entero,
soy un tipo muy alegre.
¡Hic! ¡Hic! ¡Hic! ¡Hic!
Cantar es bueno cuando hay algo para beber,
pero cuando no hay nada para beber,
no hay por qué cantar.
¿Y por qué no hay nada que cantar?
Porque estaremos sin dinero.
Y tenemos mala estrella.
La mía no es muy buena...
Ese Serguei no tenía absolutamente nada
y ahora puede nadar en vodka.
¿Por qué habrá elegido a Serguei por marido
y no a mí?
¿Qué tiene él que yo no tenga?
Brazos, piernas, cabeza, barriga,
todo en su lugar.
Es que no tengo buena estrella.
¡Me gustaría beber algo!
Aquí está la bodega.
La patrona muchas veces se detiene aquí
y se queda mirando…mirando…
Debe haber muy buen vino,
Ella mira…y mira...y mira.
Yo también voy a mirar.
¡Ah, debe haber muy buenos vinos
aquí abajo!

(entra y luego sale tapándose la nariz.

¡Oh, qué tufo!
¡Oh, oh, oh! ¡Qué peste!
¡Apesta, apesta, apesta!
¿Qué puede apestar tanto?
¿Estarán todas las provisiones podridas?

(Vuelve a la bodega)

Voy a mirar...
¡Dios, qué tufo!
¡Ah!

(Ve el cadáver de Zinovi)

¡Un cadáver!
¡El cadáver de Zinovi Borisovich!
Ay, ay!
¡Policía!

(Sale corriendo, aterrado)
Antrakt

Kartina Vtoraya



KVARTAL'NIY
Sózdan policéyskiy byl va
vrémya óno,
Dáje u yegíptyan býli faraóny.
Kak je f prasvišionnyi nýniešni
y naš viek jit bez policéyskikh
mójet cilaviék?

KVARTAL'NIY I POLICEYSKIYE
No za vsie svai starániya
vidim my adñi stranániya,
naše zalovan'ye skudna,
brat je vziatki ocin trúdno!

KVARTAL'NIY
Gdye by, kak by pozivít'sya
nam by v mútnai' by, ieh! vaditze.

POLICEYSKIYE
Gde bi, kak bi pozivít'sya
nam bi v mútny bi vodíce.

KVARTAL'NIY
Sólnce i luná drug drúga zamenyáyut,
zvyózdi dáze te nocámi lis siyáyut.

POLICEYSKIYE
Ekh!

KVARTAL'NIY
A gorodovóy bessménno na postú
v vyódro i nenást'ye, v zásukhu i mglu.

KVARTAL'NIY, POLICEYSKIYE
No za vse svoí starániya
vídim mi odní stradániya,
nasé zálovan'ye skúdno,
brat ze vzyátki ocen trúdno.

KVARTAL'NIY
Gdye by, kak by pozivít'sya
nam by v mútnai' by, ieh! vaditze.

POLICEYSKIYE
Gde bi, kak bi pozivít'sya
nam bi v mútny bi vodíce.

KVARTAL'NIY
Dlya togó kvartál'niy bódrstvuyet nocámi,
dlya togó povódit gróznimi ocámi,
ctob na nigilístov strákhu nagonyát,
ctóbi blagopristóynost vsyúdu sokhranyát.

POLICEYSKIYE
Gdye by, kak by pozivít'sya
nam by v mútnai' by, ieh! vaditze.

KVARTAL'NIY
Sózdan politzéiskiy byl va vrémya óna...
A u Izmáylovoy pir goróyu.

POLICEYSKIYE
Eh!

KVARTAL'NIY
Vot gdye by bylá pojiva harošaia,
vot tolka nyet priciny. Eh!

(zadripannïy muzicok vkhodit)

ZADRIPANNÏY MUZICOK
Váše blagoródiye!

KVARTAL'NIY
Civó tebé?

ZADRIPANNÏY MUZICOK
Slucilas...

KVARTAL'NIY
Što slucilas?

ZADRIPANNÏY MUZICOK
U Izmáilavyh...

KVARTAL'NIY
U Izmáilavyh ? Ho, ho!

POLICEYSKIYE
Go, go, go!

ZADRIPANNÏY MUZICOK
Trup v pogrebe...

POLICEYSKIYE
Go, go, go!

KVARTAL'NIY
Prislál gaspód!

POLICEYSKIYE
Go, go, go!

KVARTAL'NIY
Skóra! Skóra! Skóra!
Štoby nié byla ukóra
f patakáni, v neradén'i,
v bespaliéznam promedlén'i!

POLICEYSKIYE
Skóra! Skóra! Skóra!
Štoby nié byla ukóra
f patakáni, v neradén'i,
v bespaliéznam promedlén'i!

KVARTAL'NIY
Jiva! Jiva! Jiva! Jiva!
Tam pridviditsia najiva,
vsie my smójim patkarmitsia,
búdim, búdim toropít'sya!

POLICEYSKIYE
Jiva! Jiva! Jiva! Jiva!
Tam pridviditsia najiva,
vsie my smójim patkarmitsia,
búdim, búdim toropít'sya!

Antrakt

Kartina Tretya



GOSTI
Sláva suprúgam, Katirine
Lvóvnie i Sergéyu Filiapycu,
sláva!
Suprúgam sláva, sovét da lyubóv!
Jiláim vam dabró i sciostia
Isoglísnai jizni! Slava!

SVYASCENNIK
Gorka! Gorka!

GOSTI
Gorka! Gorka!



GOSTI
Ha, ha, ha!...

SVYASCENNIK
Harašó! Gorka!

GOSTI
Gorka! Gorka!



KATERINA
Gósti dorogíye, Kušiaitie,
prašú vas!

GOSTI
Spasiba, spasiba!
Interludio

Escena Segunda

(En el destacamento de policía)

SARGENTO
La policía es una antigua invención,
de cuando en Egipto
aún había faraones.
En este siglo iluminado,
¿cómo podrían vivir los hombres
sin policía?

SARGENTO, AGENTES
Pero por todos nuestros esfuerzos
solo recibimos mala paga.
Cobramos una miseria.
¡Las coimas son escasas!

SARGENTO
¿Cómo podemos hacer un dinero extra
si no pescamos en río revuelto?

AGENTES
¿Cómo podemos hacer un dinero extra
si no pescamos en río revuelto?

SARGENTO
El sol y la luna de dan el relevo,
hasta las estrellas se van con la noche.

AGENTES
¡Eh!

SARGENTO
Pero u n policía está siempre alerta,
llueva o truene, haga niebla o brille el sol.

SARGENTO, AGENTES
Pero por todos nuestros esfuerzos
solo recibimos mala paga.
Cobramos una miseria.
¡Las coimas son escasas!

SARGENTO
¿Cómo podemos hacer un dinero extra
si no pescamos en río revuelto?

AGENTES
¿Cómo podemos hacer un dinero extra
si no pescamos en río revuelto?

SARGENTO
Para eso vigila el sargento cada noche,
para eso observa con ojos certeros,
para asustar a los nihilistas,
para mantener el orden y la paz.

AGENTES
¿Cómo podemos hacer un dinero extra
si no pescamos en río revuelto?

SARGENTO
La policía es una antigua invención...
¡Y en casa de los Ismailova están de fiesta!

AGENTES
¿Cómo?

SARGENTO
¡Allí podríamos sacar algo bueno, lástima que
no tenemos ninguna excusa para ir!

(Entra el campesino miserable)

CAMPESINO ANDRAJOSO
¡Excelencia!

SARGENTO
¿Qué quieres?

CAMPESINO ANDRAJOSO
Algo pasó…

SARGENTO
¿Qué pasó?

CAMPESINO ANDRAJOSO
...en casa de los Ismailov...

SARGENTO
¡En los de los Ismailov! ¡Oh!

AGENTES
¡Vaya, vaya, vaya!

CAMPESINO ANDRAJOSO
Hay un cadáver en la bodega...

AGENTES
¡Vaya, vaya, vaya!

SARGENTO
¡Un regalo del cielo!

AGENTES
¡Vaya, vaya, vaya!

SARGENTO
¡Vamos! ¡Vamos! ¡Vamos!
¡Así no vamos a tener que
preocuparnos de que nos acusen
de falta de diligencia!

AGENTES
¡Vamos! ¡Vamos! ¡Vamos!
¡Así no vamos a tener que
preocuparnos de que nos acusen
de falta de diligencia!

SARGENTO
¡Rápido, rápido, rápido!
Conseguiremos comida y bebida gratis
y comeremos hasta empacharnos.
¡Así que no tardemos más!

AGENTES
¡Rápido, rápido, rápido!
Conseguiremos comida y bebida gratis
y comeremos hasta empacharnos.
¡Así que no tardemos más!

Interludio

Escena Tercera

(En los jardines de los Ismailov)

INVITADOS
¡Vivan los nuevos novios!
¡Vivan Katerina y Serguei!
¡Viva la feliz pareja,
amor y armonía!
¡Les deseamos salud y felicidad
y una vida llena de armonía!

POPE
¡Bésala! ¡Bésala!

INVITADOS
¡Que la bese! ¡Que la bese!

(Katerina y Serguei se besan)

INVITADOS
¡Ha, ha, ha!...

POPE
¡Muy bien! ¡Otro beso!

INVITADOS
¡Que la bese! ¡Que la bese!

(Se besan otra vez)

KATERINA
¡Queridos amigos, sírvanse,
por favor!

INVITADOS
¡Gracias, gracias!
SVYASCENNIK
Któ krášie sóntza v nébe,
Któ krášie sóntza v nébe?

GOSTI
Nikavó nyet krášie sóntza
v nébe? da!

SVYASCENNIK
An iést!
An iést kraše sóntza v nébe!
Kto?

GOSTI
My ni znáyem kraše sóntza
v nébe, nikavó!

SVYASCENNIK
Katirina Lvóvna kráše
sóntza v nébe,
Mm ... e ... viesma preléstna!
Mm... rúcku... Górka!

GOSTI
Gorka! Gorka!

SVYASCENNIK
He, he, he!...
Zastydilis?

GOSTI
He, he, he!
Katirinie Lvovnie sláva,
Što kráše sóntza v nébe sláva!

SVYASCENNIK
Gorka!



KATERINA
Ah!

SVYASCENNIK
Gorka!

SERGUEI
Što takóye?

KATERINA
Zamók sórvan.

SERGUEI
Nu?

KATERINA
Tam Zinóviy Barisyc,
smotri, strásna.
Oi! Kokdá uydút,
my ubijim, spasyómsya!

SERGUEI
Ni mojit byt.
Viérna, slóman;
tiše, tiše.

SVYASCENNIK
Gdye je suprúgi,
šušúkaiutsia?
Rána, išio nie noc,
he, he, he!

GOSTI
Slava!

KATERINA
(Gosti)
Kúšaiti, prošu vas!

(Serguei)

Serguei, náda biját,
któ-ta vzlomál zamók,
navérnoye,
vidiel tam trup.

SERGUEI
A kak je khozyáystvo?
Targovlia?

KATERINA
Brósit vsio pridiótsia.
Vazmión vsie déngi,
na nášu jizn hvátit.
Mojet byt uspéyem.
Idi za diengámi skoréye',
nel'zyá miédlit ni minúty!



Nu, gdye j on? Gdye j on?

SERGUEI
Idú, idú!



KATERINA
Što takóye?
Pózna!...
Ah, Serguei, pagibli my...

SERGUEI
Paciemú pagibli, biejim!

KATERINA
Niékuda!



SERGUEI
Kto tam?

POLICEYSKIYE
Políciya!



KVARTAL'NIY
Zdrávstvuyte!

KATERINA
Zdrávstvuyte!

KVARTAL'NIY
Vy nas nie priglasili,
pabriézgavali?
A vot my sámi prišli
Diéltze výšla adnó!
Da, gostéy ta skólka!
Viná, nibós, mnógo výpita!
Da? Diéltze takóva róda,
da adnim slóvom, diéltze!

KATERINA
Ni tyaníte, ni tyaníte,
viajitie, viajitie!
Ah, Seriója, prašiái.
Prasti menyá, Seriója!
Seriója!



KVARTAL'NIY
A nu, dovái, zaviázyvai!
Jiva!



SERGUEI
Pustí, svólac!

POLICEYSKIYE
Dirji, dirji, dirji!



SERGUEI
Pustí! Pustí! Pustí!

KVARTAL'NIY
Vrioš! Ni uidióš!
Ras! Ras! Ras! Ras!

POLICEYSKIYE
Tak ivo! Tak ivo!

KATERINA
Ni smiei! Ni smiei!

KVARTAL'NIY
Kriépce dierjiti!
Viditie v astróg!

KATERINA
Ah, Serguei', prasti menyá,
prasti.

POLICEYSKIYE
Skóra! Skóra! Skóra!
Štoby nié byla ukóra
f patakáni, v neradén'i,
v bespaliéznam promedlén'i!


POPE
¿Qué es más bello que el
sol en el cielo?

INVITADOS
¿No hay nada más bello que
el sol en el cielo? ¡Sí!

POPE
¡Claro que hay alguien más bello
que el sol en el cielo!
¿Quién es?

INVITADOS
¡No conocemos a nadie que sea
más bello que el sol en el cielo!

POPE
Katerina es más bella
que el sol en el cielo.
¡Mm...ella es realmente encantadora!
¡Mnn…su mano…bésala!

INVITADOS
¡Que la bese! ¡Que la bese!

POPE
¡He, he, he!…
¿Son todos tímidos?

INVITADOS
¡He, he, he!
¡Viva Katerina que es más
bella que el sol en el cielo!

POPE
¡Un beso!

(Katerina ve el candado de la bodega roto)

KATERINA
¡Ah!

POPE
¡Un beso!

SERGUEI
¿Qué pasa?

KATERINA
El candado está roto.

SERGUEI
¿Y?

KATERINA
Allí, donde está Zinovi Borisovich, mira.
Tengo miedo.
¡Ay! Cuándo se vayan, huiremos,
saldremos volando!

SERGUEI
Pero no, veamos.
Es cierto, está roto, pero...
calla, calla.

POPE
¿Dónde están los recién casados?
¿Cuchicheando?
¡Es temprano, aún no es de noche,
je, je, je!

INVITADOS
¡Viva!

KATERINA
(A los Invitados)
¡Sírvanse, por favor!

(a Serguei)

¡Serguei, tenemos que huir!
¡Alguien ha forzado el candado
y seguramente ha visto
el cadáver!

SERGUEI
¿Y la propiedad?
¿Y los negocios?

KATERINA
Tendremos que perder todo.
Nos llevaremos el dinero,
nos alcanzará para vivir.
Tal vez todavía hay tiempo.
¡Ve y trae el dinero, rápido,
no hay tiempo que perder!

(Serguei corre hacia la casa)

Pero... ¿dónde estará?

SERGUEI
¡Ya voy, ya voy!

(Serguei regresa. Katerina ve a los policías)

KATERINA
¿Qué es esto?
¡Es tarde!...
¡Ah, Serguei, es el fin!…

SERGUEI
¿Por qué el fin? ¡Escapemos!

KATERINA
¿Adónde?

(Golpean al portón)

SERGUEI
¿Quién es?

AGENTES
¡La policía!

(Se abre el portón. Entran los agentes)

SARGENTO
¡Buenas noches!

KATERINA
¡Buenas noches!

SARGENTO
Usted., no nos había invitado...
¿le disgustamos?
¡Y bien igualmente hemos venido!
¡Pero, cuántos invitados!
¡El vino debe haber corrido a mares!
¿No?
¡En fin, hay un asunto,
un pequeño asunto!

KATERINA
¡No lo alarguemos más,
espósenme, espósenme!
¡Ah, Serguei, perdóname!
¡Perdóname, Serguei!
¡Serguei querido!

(tiende las manos, los agentes la esposan)

SARGENTO
¡Pónganle las esposas!
¡Pronto!

(Serguei trata de huir)

SERGUEI
¡Déjeme, cerdo!

AGENTES
¡Cogedlo, cogedlo!

(Los dos quedan esposados)

SERGUEI
¡Déjenme ir!

SARGENTO
¡De ningún modo! ¡No te irás!
¡Toma esto! ¡Y esto! ¡Y esto!

AGENTES
¡Aquí tienes! ¡Toma!

KATERINA
¡Pero cómo os atrevéis!

SARGENTO
¡Sujetadlo bien!
¡Llevadlos a la prisión!

KATERINA
¡Ah, Serguei, perdóname,
perdóname!

AGENTES
¡Vamos! ¡Vamos! ¡Vamos!
¡Así no vamos a tener que
preocuparnos de que nos acusen
de falta de diligencia!


CETVYORTOYE DEYSTVIYE


Kartina Pervaya




STARIY KATORZNIK
Viórsty adná za drugóy
dlinnai palzút verenícey.
Spal utamitielnyi znoi.
sóntze za stiépi saditsia.
Eh, ty, put, tzipiámi vskópannyi,
put v sibir,
kastmi zaséyanniy,
pótam, króv'yu put tot fspóinnyi,
smiértnym stónam put
ovéyanniy! Ah!

KATORZNIKI
Eh, ty, put, tzipiámi vskópannyi,
put v sibir,
kastmi zaséyanniy,
pótam, króv'yu put tot fspóinnyi,
smiértnym stónam put
ovéyanniy! Ah!

STARIY KATORZNIK
Noc atdahnióm i Apyát,
s piérvymi sóntza lucámi,
Búdim my viórsty scitat,
mérno zviniá kandalámi.

KATORZNIKI
Eh, vy, stiépi niabiátnyie,
dni i noci bieskaniéc,
náši dúmy bezotrádniye
i jandármy biessirdiécnyie!




KATERINA
Stipányc! Prapusti menyá,
vot dvugrivinnyi, vótki kúpiš,
Stipányc!

CASOVOY
Oi, báby! Oi, báby!
Bludlivyi narót!
Nu, uš ládna, stupái!

KATERINA
Spasibo!

(Serguei)

Seriója! Harošiy moy!



Nakaniétz-ta!
Viet zélyi dién s tobóy
ni vidilas Seriója!
I bol v nagáh prašlá,
i ustálast i górie...
Vsio zabýlas, ras ty
so mnóyu, Seriója, Seriója!

SERGUEI
A grieh tóje zabýla?

KATERINA
Kakóy grieh, Seryóza?

SERGUEI
A kto da kátargi menyá daviól?
zabýla?

KATERINA
Seriója!

SERGUEI
Ataidi!

KATERINA
Seryóza! Ah, prasti menyá,
Sierioja.

SERGUEI
Uydí, tyjizn moyú sgubila!
Uydí!

KATERINA
Ah, prasti menyá, prasti menyá,
Seryóza! Bóje moy, kakáya múka,
Seryóza!

SERGUEI
Tóje kupciha!
Prósto svólac.



KATERINA
Ni lihkó póslie paciota da
paklónof, pieriét sudóm stoyát!
Nie lihkó póslie rádostey i lásk
spinu pat pliéti palaca padstavliát.
Nie lihkó póslie pirín puhovýh
na ziemlié halódnoi spat.
Nie lihkó pósli niégi i pokóya
týsiaci viorst šogát,
Nie lihkó, nie lihkó!
No nyet sily výtierpit izmiény
Sergéia,
vidit f kájdom ivó vzgliádie
niénavist, cuiat f kájdom slovie
prezrén'ye.
Vot étava ni magú Ya výtierpiet.



SERGUEI
Maió pactiénie!

SONIETCHKA
I kak ty eta vsyúdu paspiváiš?

SERGUEI
Citvirták úntiru Ya dal.

SONIETCHKA
I gdie ty stólka biriáš citviertakóv?

SERGUEI
U kupcihi.

SONIETCHKA
U kupcihi? Nu i dúra,
tvoya kupciha!

SERGUEI
Izviésna, dúra, dúra.

SONIETCHKA
Dúra!

SERGUEI
Dúra!

SONIETCHKA I SERGUEI
Ha, ha, ha!...

SERGUEI
Soniétocka moyá, zeláyu Ya
tebyá paprasit dastávit mnye
rádast jizni!

SONIETCHKA
Kakúyu éta rádast?

SERGUEI
Izviésno, kakúyu!

SONIETCHKA
Kakóy prýtki, idi k svaiéi
kupcihe!

SERGUEI
Apratívila aná, apratívila aná,
Apratívila aná mnye strášna!
ACTO CUARTO


Escena Primera

(Campamento de reos camino de Siberia, las
mujeres están separadas de los hombres)

VIEJO PRISIONERO
Qué largas son las verstas
que siguen una tras otra.
El calor plomizo se calmó,
el sol se está ocultando tras la estepa.
¡Ah, camino, abierto por las cadenas,
camino de Siberia,
sembrado de osamentas,
camino empapado de sudor y sangre,
camino que resuena con
los gemidos de la muerte! ¡Ah!

PRISIONEROS
¡Ah, camino, abierto por las cadenas,
camino de Siberia,
sembrado de osamentas,
camino empapado de sudor y sangre,
camino que resuena con
los gemidos de la muerte! ¡Ah!

VIEJO PRISIONERO
Después del reposo nocturno,
con el primer rayo de sol,
volveremos a contar las verstas
al ritmo del tintineo de nuestras cadenas.

PRISIONEROS
¡Ah, estepas interminables!
Días y noches sin fin.
¡Nuestros pensamientos son tristes
y los guardias no tienen corazón!

(Katerina se acerca a un centinela que vigila
que hombres y mujeres estén separados)

KATERINA
¡Stepanich! Déjame pasar,
¡Toma estos veinte kopecs para beber,
Stepanich!

CENTINELA
¡Oh, mujeres, mujeres!
¡Qué zorras son!
¡En fin, bueno, pasa!

KATERINA
¡Gracias!

(Se dirige a Serguei)

¡Serguei, querido! ¡Mi amor!

(lo acaricia, él permanece sombrío y callado)

¡Por fin! ¡Por fin!
No te he visto en todo el día,
mi Serguei.
El dolor de mis piernas,
el cansancio, la tristeza, todo terminó.
¡Ahora que estoy contigo
me olvido todo, mi Serguei!

SERGUEI
¿También has olvidado tu crimen?

KATERINA
¿Qué crimen, Serguei?

SERGUEI
¿Quién me ha metido en prisión?
¿Lo has olvidado?

KATERINA
¡Serguei!

SERGUEI
¡Déjame!

KATERINA
¡Serguei! ¡Ah, perdóname,
Serguei!

SERGUEI
¡Vete, has arruinado mi vida!
¡Vete!

KATERINA
¡Ah, perdóname, perdóname, Serguei!
¡Dios mío, qué tormento,
Serguei!

SERGUEI
¡Mujer de un mercader!
¡Ramera!

(Katerina vuelve a su lugar)

KATERINA
Es muy difícil, después de ser
respetada y honrada,
encontrarse frente a un juez.
Es difícil, después de la dicha y las caricias,
inclinarse ante el látigo del verdugo.
Es difícil, después del edredón de plumas,
tener que dormir en el suelo helado.
Es difícil, después de la lujuria y el bienestar,
tener que caminar mil verstas a pie!
¡Es difícil, difícil!
Pero no tengo fuerza para soportar
la traición de Serguei,
el odio en cada mirada suya,
el desprecio en cada una de sus palabras.
Eso no lo puedo soportar.

(Serguei se dirige a Sonietka y la despierta)

SERGUEI
¡Mis respetos!

SONIETKA
¿Cómo haces para andar por donde quieres?

SERGUEI
Le di veinticinco kopecs al centinela.

SONIETKA
¿Y de dónde sacas tanto dinero?

SERGUEI
De la mujer del mercader.

SONIETKA
¿La mujer del mercader?
¡Esa idiota mujer de mercader!

SERGUEI
Evidentemente es una idiota.

SONIETKA
¡Idiota!

SERGUEI
¡Idiota!

SONIETKA y SERGUEI
¡Ha…ha…ha…!

SERGUEI
¡Sonietka, querida mía,
quisiera que me dieras
la mayor dicha de mi vida!

SONIETKA
¿Y qué es?

SERGUEI
¡Lo sabes bien!

SONIETKA
¡Qué caradura, mejor ve a buscar
a la mujer del mercader!

SERGUEI
¡Me da asco!
¡Me da mucho asco!
SONIETCHKA
Civó j ty khorokhórilsya s ney?

SERGUEI
Iz karý!

SONIETCHKA
A dúmaieš, Ya rádasti
dárám što li búdu dastavliát?
Apciólsia!



SERGUEI
Stoi', Saniétka!

SONIETCHKA
Nu vot, to lajis, to stoi!



SERGUEI
Lyublyú tebyá, lyublyú tebyá!

SONIETCHKA
Dakaji, što liúbiš!

SERGUEI
Što ty hóciš at menyá?



SONIETCHKA
Vidiš? culki parvális,
hólodna mnye, dastán culki!

SERGUEI
No gdie je?

SONIETCHKA
U kupcihi.

SERGUEI
Viérna!
Ládna, dastánu!

(Katerina)

Kátia!

KATERINA
Seriója, prišol?

SERGUEI
Kátia, ni sirdís ty na
menyá, prastí.

KATERINA
Seryóza,
Seryóza, vid ty odin
u menyá, moyá rádast,
A ty ... a ty askarbil menyá
zestóko, Seriója!

SERGUEI
Kátia, prasti, tyazelo mnye...
Pasliédniie razý s tobóy'
Ya vijus.

KATERINA
Pacimu, Seryóza?

SERGUEI
Do górada doydú, v balnitzu
sliágu, kandalámi nógu natiór,
bol nesterpímaya.

KATERINA
Kak je ták?
Što j Ya bez tebyá búdu délot?
Vyed menyá dálše pogónyat!

SERGUEI
Pogónyat!
Ni magú Ya dálše itti, bolna!

KATERINA
Seryóza, ni magú ya bez tebyá
ni minúty byt,
Što délot?
Ya ni magú, Ya ni magú, Seryóza,
ni pakidái' menyá!

SERGUEI
Vot yésli gdie-nibút šerstianýie
culki dastát, pamagló p, naviérna!

KATERINA
Culki?
Što ty ránše malcál? Seryóza?
Na culki, vazmi culki!



SERGUEI
Ah, Kátia, spasiba,
rádast ty moyá!

KATERINA
Vot, vazmi.

SERGUEI
Nu, Ya sieicás pridú!



KATERINA
Kudá ty?

SERGUEI
Sieicás pridú.

KATERINA
Seryóza, Seryóza!
Zaciém on ušól?

SERGUEI
(Sonietchka)
Na culki! Idióm,
tepér' ty moyá!

(Serguei, Sonietchka ukhodit)

SONIETCHKA
Iš, zvier!




KATERINA
Serguei, Serguei, što éta?
Culki saniétkie ? Serguei! Serguei'!

KATORZNICI
Ha, ha, ha!...

KATORZNICA
U kupcihi jar i pyl
išió klakócut.
A liubóvniciek astýl,
on i znát yeyó ni hocit!

KATORZNICI
A liubóvniciek astýl,
on i znát yeyó ni hocit!

KATORZNICA
Nicivó ni stála bóle:
Poteryála svai rádosti na vóli!
A v nivóli zenikhá!

KATORZNICI
Ha, ha, ha!...
Poteryála svai rádosti na vóli!
A v nivóli zenikhá!

KATORZNICA
Katirina Lvovna, natvorila
ty dielóf!
Bez Sergueia Katirinie ocin
skúcna!
SONIETKA
¿Entonces para qué la sedujiste?

SERGUEI
¡Por interés!

SONIETKA
Si crees que te voy a dar
lo que quieres gratis...
¡Te equivocas!

(Ella se levanta para irse)

SERGUEI
¡Quédate, Sonietka!

SONIETKA
¿Y ahora qué quieres?

(Serguei quiere abrazarla, pero ella se resiste)

SERGUEI
¡Te amo, te amo!

SONIETKA
¡Pruébalo!

SERGUEI
¿Y qué es lo que debo hacer?

(Ella le muestra sus medias rotas)

SONIETKA
¿Ves? Tengo las medias rotas, tengo frío.
¡Consígueme otras!

SERGUEI
¿Y dónde?

SONIETKA
¡De la mujer del mercader!

SERGUEI
¡Claro!
¡Está bien, las conseguiré!

(Se desliza hacia Katerina)

¡Katia!

KATERINA
¿Vuelves, Serguei?

SERGUEI
Katia, no te enojes,
perdóname.

KATERINA
Serguei, eres lo único
que me queda.
¡Eres mi felicidad, y tú,
me has herido cruelmente,
Serguei!

SERGUEI
Katia, perdóname, estoy mal…
Es la última vez
que nos vamos a ver.

KATERINA
¿Qué dices, Serguei?

SERGUEI
Iré a la ciudad, al hospital,
tengo los pies destrozados por el hierro,
el dolor es insoportable.

KATERINA
¿Cómo?
¿Pero qué va a ser de mí sin ti?
¡Seguramente me van a obligar a continuar!

SERGUEI
¡Lo harán!
Pero no puedo seguir, siento mucho dolor.

KATERINA
¡Serguei, querido, yo no puedo estar
un minuto sin ti!
¿Qué voy a hacer?
¡No puedo, no puedo Serguei,
no me abandones!

SERGUEI
¡Si pudiera encontrar unas medias de lana!
Seguro me aliviaría.

KATERINA
¿Medias?
¿Pero por qué no me lo dijiste antes, Serguei?
¡Toma, aquí tienes las medias!

(Se saca las medias)

SERGUEI
¡Ah, Katia, querida,
gracias!

KATERINA
Tómalas.

SERGUEI
¡Enseguida vuelvo!

(Toma las medias y corre a buscar a Sonietka)

KATERINA
¿Adónde vas?

SERGUEI
¡Vuelvo, enseguida!

KATERINA
¡Serguei, Serguei!
¿Por qué te vas?

SERGUEI
(A Sonietka)
¡Aquí tienes, tus medias!
¡Ahora eres mía!

(Sale de escena con Sonietka en brazos)

SONIETKA
¡Qué salvaje!

(Katerina ha visto todo y va tras ellos pero
las prisioneras la retienen y se burlan de ella)

KATERINA
¡Serguei, Serguei! ¿Qué pasa?
¿Las medias eran para Sonietka? ¡Serguei!

PRISIONERAS
¡Ja…Ja…Ja!

UNA PRISIONERA
¡La mujer del mercader
arde de pasión,
pero su amante está frío
y cuando la ve, huye de ella!

PRISIONERAS
¡Pero el amante está frío
y cuando la ve, huye de ella!

UNA PRISIONERA
Ya no le queda nada.
¡Queriendo perdió su libertad
y sin querer pierde al amante!

PRISIONERAS
¡Ja, ja, ja…!
¡Queriendo perdió su libertad
y sin querer pierde al amante!

UNA PRISIONERA
¡Katerina Lvovna,
cómo estropeaste todo!
¡Sin su Serguei,
Katerina se aburre mucho!
KATORZNICI
Kupciha bez Sergéia prapadiót,
bez Sergéia prapadiót.

KATORZNICA
Atdái, atdái', atdái culócki nam!

KATERINA
Ah! Pustítie!



KATORZNICA
Ni adnú ni spítsya nocku...
Nepriyátno v adinócku,
Nepriyátno bez Sergéia!

KATERINA
Ah! Ah!

KATORZNICI
Bez Sergueia Katirinie ocin
skúcna!



CASOVOY
Smírna! Smírna! Civó oryóte?

KATORZNICA
Tam ... Tam... Serguei, Saniétka.

CASOVOY
Malcat la vás!



Nu!



Nu Nu!

KATERINA
V liesú, f sámoy cášie, yest'
óziera, safsiém krúgloye,
ocin glubókoye, i vadá v
nyom ciórnaia, kak moyá
sóviest, ciórnaia.
I kagdá viétier hódit v
lisú, na ózere padnimáiutsia
vólny, bošiie vólny, takdá strášna:
a ósen'yu v ózere vsikdá vólny.
Ciórnaia vadá i balšiie vólny.
Ciornyi, balšiie vólny.

(Sonietchka, Serguei vkhodit)

SERGUEI
Znáišli Saniétka na kavó s tobóy
my pahóji?
Na Adáma i na Evu.

SONIETCHKA
No na rai sdies ni sliškam-ta pahóje!

SERGUEI
Pustyakí, my sieicas pabyváli v raiú...



SONIETCHKA
Spasiba, Katirina Lvóvna,
Spasiba, Katirina Lvóvna,
ya culki spasiba!
Pasmatri, kak krasiva
na maih nagáh sidiát.
Seryóza mnye ikh nadievál i nógi
pocelúyami mnye sagrievál.
Ah, Seryóza, moy Seryóza,
Katirina dúra,
ni sumiéla udierját Sergueia.
Eh, dúra! Eh, dúra!
A culocki ni vidát, ani
tepér' moi, vidiš?
Mnye tepér' tiepló!



UNTER
Vstavái! Pa miestám! Jiva!

KATORZNIKI
Eh, vstávat náda,
dálše, dálše náda idti!



STARIY KATORZNIK
Ty, bábocka, slýšiš?
Uhódim!
Ani rugátsia búdut, slýšiš?




SONIETCHKA
Ay!

KATORZNIKI
Bóje moy'! Što takóye?

UNTER
Ni s miésta! Nu! Ya vas!

SONIETCHKA
Ay! Ay!

UNTER
Obie patanúli,
spasti nilziá,
tieciénie silnaie!
Smírna! Pa miestám!



STARIY KATORZNIK
Snóva i snóva šagát,
miérno zviniá kandalámi.
Viórsty unýla scitát,
pyl padnimáia nagámi!

KATORZNIKI
Eh, vy, stiépi niabiátnyie,
dni i noci bieskaniéc,
náši dúmy bezotrádniye
i jandármy biessirdiécnyie!

PRISIONERAS
¡Sin Serguei, la mujer del mercader
está perdida!

UNA PRISIONERA
¡Danos, danos tus lindas medias!

KATERINA
¡Ah, dejadme!

(Trata en vano de escapar de las prisioneras)

UNA PRISIONERA
Ni una noche puede dormir sola.
¡Qué triste estar completamente sola!
¡Muy triste sin su Serguei!

KATERINA
¡Ah! ¡Ah!

PRISIONERAS
¡Sin su Serguei,
Katerina se aburre mucho!

(Al oír las voces el centinela se acerca)

CENTINELA
¡Silencio! ¡Silencio! ¿Por qué gritáis?

UNA PRISIONERA
¡Allí! ¡Por allí!… ¡Serguei y Sonietka!

CENTINELA
¡Cállate! ¡Si no…!

(mira y sacude la cabeza)

¡Vaya!...

(Katerina sale del círculo de prisioneras)

¡Vaya, vaya!...

KATERINA
En el bosque,
en lo más profundo del bosque,
hay un lago, redondo, profundo.
El agua del lago es completamente negra.
Negra como mi conciencia.
Y cuando el viento silba en el bosque,
el lago hace olas,
grandes olas que dan miedo.
En otoño el lago siempre hace olas.
Agua negra y grandes olas.
Grandes olas negras.

(Sonietka y Serguei regresan)

SERGUEI
¿Sabes Sonietka a quien nos parecemos
nosotros dos?
A Adán y Eva.

SONIETKA
¡Pero aquí no parece haber un paraíso!

SERGUEI
Tonterías, acabamos de estar en el paraíso…

(Sonietka se acerca a Katerina)

SONIETKA
¡Gracias, Katerina Lvovna,
gracias, Katerina Lvovna,
gracias por las medias!
Mira qué bien me quedan.
Serguei me las puso,
y me ha entibiado los pies
con sus besos.
¡Ah, Serguei, mi Serguei,
¡Katerina es idiota,
no supo conservar a Serguei!
¡La idiota! ¡La idiota!
Y las medias, desaparecieron,
¿ves quién las tiene ahora?
¡Yo tengo calor ahora!

(Se oye resonar un tambor)

OFICIAL
¡De pie! ¡Todos de pie! ¡Rápido!

PRISIONEROS
¡Es la hora de levantarse
para ir cada vez más lejos!

(Un Prisionero se acerca a Katerina)

VIEJO PRISIONERO
¡Eh, pequeña! ¿Oyes?
¡Nos vamos! ¡Si no, se van a enfadar!
¿Me oyes?

(Katerina va hacia Sonietka la empuja
al río y se arroja ella también)

SONIETKA
¡Ay!

PRISIONEROS
¡Dios mío! ¿Qué ocurrió?

OFICIAL
¡Que nadie se mueva! ¡Obedeced!

SONIETKA
¡Ah! ¡Ah!

OFICIAL
Se ahogaron las dos.
No se las puede salvar,
la corriente es demasiado fuerte.
¡Silencio! ¡Cada uno a su puesto!

(Los convictos forman fila y parten)

VIEJO PRISIONERO
¡Otra vez y siempre caminar,
al ritmo del tintineo de las cadenas.
Contando tristemente las verstas
y levantando polvo con nuestros pasos!

PRISIONEROS
¡Ah, estepas interminables!
Días y noches sin fin.
¡Nuestros pensamientos son tristes
y los guardias no tienen corazón! ¡Ah!

(Los convictos parten. Se los oye cantando, a lo lejos.
La escena queda vacía)